|
 Prečítať |
|
Kapitola dvadsiata ôsma
TAJOMSTVO CESTY ŽIVOTA
17. mája 1988, skoro ráno, slovo Pána Ježiša Krista prišlo ku mne opäť, hovoriac:
„V Evanjeliu podľa Jána, kapitola 14, verše 6 – 7, je napísané:“
„ ,Ježiš mu povedal: „Ja som cesta, pravda a život. Nikto neprichádza k
Otcovi, len skrze Mňa. Keby ste Ma poznali, poznali by ste Ho a videli
by ste Ho.“ ‘ “
„A ešte nižšie, vo verši 9, sa hovorí:“
„ , ...Ten, kto videl Mňa, videl Otca.‘ “
„V týchto slovách sú obsiahnuté určité dôležité tajomstvá, ktoré potrebujú ďalšie
vysvetlenie.“
„Život každého jedinca, to je jedno kde, kedy a v akých podmienkach ten jedinec
žije, možno prirovnať k ceste, po ktorej sa uberá.“
„Existuje počiatočný bod, v ktorom každý jeden jedinec tú cestu zahajuje.
Počiatočným bodom je to, keď sa zrodí idea toho jedinca a keď je nadelená
jedinečnou sentientnou mysľou.“
„Len čo je tá cesta zahájená, začína sa putovanie. Zahájenie tej cesty má vždy určitý
účel. Ako si pamätáte, než ktorýkoľvek konkrétny jedinec zaháji tú cestu, je mu/jej
daná slobodná voľba rozhodnúť sa, či skutočne chce zahájiť tú cestu, s konkrétnou
úlohou a poslaním, putovať po nej konkrétnym spôsobom, po konkrétnych trasách
alebo chodníčkoch, alebo autostrádach, alebo diaľniciach, alebo po nich všetkých v
rôznych časoch.“
„A hoci u každého jedného jedinca vždy existuje počiatočný bod, kedy a kde sa to
putovanie začína, v skutočnosti sa nikdy nekončí.“
„Počas putovania však existuje veľa oddychových miest, kde si cestovateľ môže
oddýchnuť, znovu nabrať energiu a učiniť čerstvú voľbu, akým spôsobom alebo
ktorou cestou pokračovať vo svojom putovaní. Existuje však relatívny koniec toho
putovania v rámci duchovnej kvality, ktorú predstavuje a manifestuje každý časový
cyklus.“
„Proces tohto putovania možno ponímať ako individualizovanú manifestáciu
jedinečného a špecifického aspektu Absolútnej Prirodzenosti Pána Ježiša Krista,
ktorý bol vložený do každého jedinca v miere odpovedajúcej povahe úrovne
duchovnosti, ktorú predstavuje a manifestuje každý aktuálny časový cyklus.“
„Tajomstvo tejto situácie tkvie vo fakte, že manifestácia akéhokoľvek aspektu
Absolútnej Prirodzenosti Pána Ježiša Krista je možná len cez sentientné entity,
ktoré zobrazujú tú Prirodzenosť v relatívnom stave. Keďže je to relatívny stav,
každý taký aspekt uvoľňuje len toľko zo svojho obsahu, koľko je ten relatívny stav
schopný uniesť v každom konkrétnom bode individualizovaného života,.“
„Ďalším tajomstvom tejto situácie je, že každý jedinec, pretože je relatívny, nesením
toho aspektu v sebe a manifestáciou jeho prirodzenosti skrz bytie svojou vlastnou
jedinečnou osobnosťou a individualitou, rastie vo svojej sile, moci a schopnosti
manifestovať niekedy v budúcnosti, po úspešnom dokončení procesu tohto rastu,
vyššiu, mocnejšiu a presnejšiu prirodzenosť tohto aspektu v porovnaní s jeho
Pôvodným Absolútnym Zdrojom.“
„A teraz, keď je tento rast úspešne dokončený a každý jedinec je pripravený prijať
život, ktorý bude charakterizovaný vyššou úrovňou manifestácie prirodzenosti
príslušného aspektu, koniec jeho/jej putovania je blízko. V tom bode ten konkrétny
jedinec dosahuje cieľ svojho života a dostáva primeranú odmenu za úspešné
zavŕšenie roly, ktorá mu/jej bola pridelená na tomto úseku Životnej Cesty.“
„V tomto bode dochádza u toho jedinca k veľmi tajuplnému a mystickému
transformačnému procesu. Z toho procesu tento jedinec vychádza ako úplne iná
osoba, ktorá má veľmi málo spoločné s tým, čím bola predtým. Kvalita, obsah, zjav
a všetko ostatné toho jedinca sa úplne mení. Nikto, kto zvykol poznať toho jedinca
počas jeho/jej putovania po Ceste Života, by ho/ju na prvý pohľad nebol schopný
spoznať.“
„Dôvodom tejto zmeny je fakt, že celé bytie a existencia toho jedinca, ako aj
jeho/jej jedinečná osobnosť a individualita sú teraz prispôsobené neseniu a
manifestácii inej úrovne duchovnej reality, ktorá je obsiahnutá v aspekte Absolútnej
Prirodzenosti Pána Ježiša Krista, vloženom do toho jedinca, dávajúc mu/jej jeho/jej
jedinečný a špecifický život.“
„Tu musíte pochopiť tajomstvo manifestácie niečoho, čo je Absolútne, v niečom, čo
je voči tomu Absolútnemu relatívne. Ako viete, relatívny stav nie je schopný
manifestovať niečo Absolútne v Absolútnom zmysle, v úplnosti Absolútnej
prirodzenosti toho.“
„Ako si však pamätáte, Absolútny Stav si vo svojej Absolútnej Láske a Absolútnej
Múdrosti nič neželá viac, než zdieľať Svoju Absolútnu Prirodzenosť s každým v jej
Absolútnom zmysle.“
„Aby sa priblížilo takej možnosti, Pán Ježiš Kristus vynašiel spôsob, ktorý
umožňuje, aby nastalo zdieľanie tohto charakteru.“
„Vyberiete z toho aspektu jeden prvok. Ten prvok, v jeho pôvodnom stave, je
vyňatý z najexternejšej pozície Najvnútornejšieho Vnútra. Taký prvok sa môže ujať
v relatívnom stave. Dáva život každej jednotlivej realite ako takej. Zároveň,
manifestáciou najexternejšieho prvku toho Najabsolútnejšieho Vnútra v tom
relatívnom stave, ten relatívny stav procesom samotnej manifestácie viac a viac
silnie, pripravujúc sa na prijatie iného, vnútornejšieho prvku toho reprezentatívneho
aspektu, ktorý tvorí jedinečnú prirodzenosť jedinca, ktorú dala tomu jedincovi ako
dar Absolútna Prirodzenosť Pána Ježiša Krista.“
„Kvalita, obsah a prostriedky manifestácie tohto nového prvku sú zásadne iné než
kvalita, obsah a prostriedky manifestácie akéhokoľvek predošlého prvku. Je to
preto, lebo v Absolútnej Prirodzenosti Pána Ježiša Krista nie je nič duplicitné alebo
nadbytočné.“
„Pretože prirodzenosť každého jedinca, spôsob života, ako aj jeho/jej fyzický zjav je
určený kvalitou, obsahom a spôsobom vnímania a prejavovania toho prvku, vždy,
keď je dotyčný znovu pripravený zobrazovať nejaký iný, duchovne vnútornejší
prvok, úplne sa zmení, od najvnútornejšej úrovne jeho/jej mysle až k najexternejšej
fyzickej forme jeho/jej manifestácie.“
„Pred touto zmenou a po dosiahnutí cieľa predošlého putovania po Ceste Života
nastáva prechodné obdobie, počas ktorého, ako si pamätáte, sa koná jeho/jej
Posledný Súd.“
„V tomto bode je mu/jej položená otázka, či je ochotný zo svojej slobodnej vôle a
voľby prijať nesenie a manifestáciu nejakého iného, vyššieho prvku toho aspektu
života, ktorý dal do neho/nej Pán Ježiš Kristus. Ak dotyčný súhlasí, čo je vždy (nič
neprináša väčší pôžitok, než urobiť presne to — urobiť to je zážitok, ktorý ďaleko
prekonáva ľudský orgazmický zážitok), opätovne zahajuje Cestu Života v inom
bode a na inej úrovni, týkajúcich sa jeho/jej duchovného stavu a uvedomenia, ktoré
odpovedajú potrebám každého časového cyklu. Každý jednotlivý časový cyklus
nesie a manifestuje súhrnný súčet všetkých prvkov všetkých aspektov každej
sentientnej entity. Tento súhrnný súčet sa stáva približným vyjadrením Absolútnej
Prirodzenosti toho Jedného Globálneho Absolútneho Aspektu, prerozdeleného
medzi všetky sentientné entity a neseného každým jednotlivým časovým cyklom.“
„Len čo sú všetky prvky toho globálneho aspektu Prirodzenosti Pána Ježiša Krista
plne manifestované a príslušný časový cyklus je globálne pripravený presiahnuť
sám seba, ten časový cyklus sa končí a platnosť nadobúda dočasný stav. Cieľ života
celého časového cyklu bol dosiahnutý a zavŕšený.“
„V tomto bode sa koná globálny Posledný Súd, počas ktorého je všetkým položená
otázka, či chcú naďalej globálne, ako aj jednotlivo, individuálne a lokálne niesť a
manifestovať iný, vyšší, duchovne bližší prvok globálneho aspektu Pána Ježiša
Krista.“
„Kvôli svojej prirodzenosti, ktorú majú od Stvoriteľa — Pána Ježiša Krista — sú
všetky sentientné entity motivované pokračovať v tomto procese približovania sa
Prirodzenosti Pána Ježiša Krista, súc k nej večne bližšie a bližšie. Preto sa vždy
rozhodnú pokračovať. Len čo je vykonaná voľba, vzniká a rodí sa nový časový
cyklus, s úplne a kompletne zmenenými a pretransformovanými sentientnými
entitami.“
„Jedno z nezvyčajných tajomstiev vo vzťahu medzi Absolútnym Stavom Pána Ježiša
Krista a relatívnymi sentientnými entitami spočíva vo fakte, že proces života je
obrátený. Absolútny Stav je Stavom Absolútneho Vnútrajška, z ktorého je zahájený
proces smerom k vonkajšku. Toto je Absolútny Proces z vnútra von. Ale u každého
iného, výhradne čo sa týka približovania sa Prirodzenosti Pána Ježiša Krista,
sa ten proces začína od nesenia a manifestácie najexternejšieho vonkajšieho prvku
toho Absolútneho Vnútra k postupnému pokračovaniu viac a viac dovnútra, čiže k
väčšiemu a väčšiemu približovaniu sa Stavu Absolútneho Vnútrajška. Nakoľko
relatívni jedinci sa nikdy nemôžu stať Absolútnymi, ten proces pokračuje do
večnosti.“
„Koniec koncov, Absolútno by nebolo Absolútne, keby bolo vyčerpateľné. Ale
každý jedinec sa dokáže a môže tomuto Absolútnemu Vnútrajšku približovať. Toto
pravidlo je však aplikovateľné len na vzťah medzi relatívnymi jedincami a
Absolútnym Pánom Ježišom Kristom a len na proces približovania sa. Relatívny
stav, vďaka samotnej jeho prirodzenosti, nie je schopný v jeho počiatočnom štádiu
niesť a manifestovať nič iné než najexternejší prvok toho Vnútrajška. Musí byť
stavaný veľmi pozvoľna, v relatívne malých krokoch, idúc od najexternejšej pozície
k najvnútornejšej pozícii. Toto je večný proces približovania sa, ktorý sa nemôže
nikdy skončiť alebo uzavrieť. Pokiaľ ide o každého jednotlivca, pretože je podobou
a obrazom svojho Stvoriteľa, život toho jedinca plne odráža Absolútny
Multivesmírny Zákon z Vnútra Von. Jedinec môže nadväzovať vzťah s Pánom
Ježišom Kristom len z pozície svojho vlastného vnútra; a vždy riadi svoj život,
pozitívnym spôsobom, z vnútra von.“
„Toto jednotlivé usporiadanie možno nazvať paralelný proces. V tomto procese
každý jednotlivec svojou jedinečnou prirodzenosťou v relatívnom stave paralelizuje
Absolútnu Prirodzenosť Pána Ježiša Krista. Skrz také paralelizovanie je v
relatívnom stave navždy zaistená prítomnosť Pána Ježiša Krista.“
„Druhý proces, kde sa jedinec viac a viac približuje tomu, aby sa stal takým alebo
podobným, ako je Pán Ježiš Kristus, možno nazvať proces približovania sa. V
tomto procese sa jedinec približuje Absolútnej Prirodzenosti Pána Ježiša Krista.
Keďže toto približovanie sa prebieha z pozície ,čohosi‘ k pozícii ,niečoho‘, to ,čosi‘
začína na najvzdialenejšom bode od Centra — Absolútneho Vnútra (,Niečoho‘) — a
pohybuje sa z vonkajška toho vnútra k jeho vnútru.“
„Filozoficky povedané, paralelný proces dáva impulz k vytvoreniu subjektívneho
vnímania času. Vďaka tomuto vnímaniu sa čas stáva objektivizovanou realitou v
prírodnom stupni Stvorenia a v prírodnom stupni Zóny Vymiestnenia, ako aj
skreslením času na planéte Nula.“
„Na druhej strane, proces približovania sa dáva impulz k vytvoreniu subjektívneho
vnímania priestoru. Vďaka tomuto vnímaniu sa priestor stáva objektivizovanou
realitou v prírodnom stupni Stvorenia, Zóny Vymiestnenia a skreslením priestoru na
planéte Nula.“
„V duchovnom zmysle, čím menej je niekto v stave svojho vlastného vnútra, tým
dlhšie trvá nadviazanie vzťahu s Pánom Ježišom Kristom, s inými a so sebou. V
negatívnom stave, ktorý je stavom popretia tohto vnútra, vôbec niečo duchovne
uskutočniť trvá ,večnosť‘.“
„Na druhej strane, duchovne povedané, čím väčší stupeň vonkajška niekto
predstavuje, tým sa javí ďalej od Pána Ježiša Krista. V negatívnom stave, kde sa
nikto žiadnym spôsobom a štýlom nepokúša približovať sa k Prirodzenosti Pána
Ježiša Krista, ale namiesto toho ju popiera, sa každý javí, akoby vôbec neexistoval,
alebo sa javí, akoby bol bilióny a bilióny svetelných rokov ďaleko od Pána Ježiša
Krista.“
„Všetky tieto faktory sú, samozrejme, len subjektívnymi javmi, pretože v
skutočnosti žiadny ozaj objektívny čas a priestor neexistuje. Ako vidíte, ich
existencia je určená jedincovým postojom, spôsobom myslenia, cítenia, stavom a
postavením, ktoré má a ktoré reprezentuje vo vzťahu k Pánovi Ježišovi Kristovi.“
„Veľkým tajomstvom je tu fakt, že všetky podmienky, stavy, procesy, časy,
vzdialenosti, miesta a čokoľvek, čo máte v celom multivesmíre Stvorenia, v Zóne
Vymiestnenia a na planéte Nula, ako aj v živote každého jedného jedinca, bez
akejkoľvek výnimky alebo vylúčenia niečoho, sú určené, dejú sa a sú závislé od
všeobecných a špecifických ideí postojov, myšlienok, pocitov, správaní a poznaní
(plurál!), ktoré všetci pospolu aj ako jednotliví jedinci majú voči Pánovi Ježišovi
Kristovi. To tiež do najmenších podrobností určuje, čo sa vám stane počas vášho
špecifického a jedinečného putovania po Ceste Života.“
„Je logické predpokladať, že je to tak, ak vezmete do úvahy, že Pán Ježiš Kristus je
Absolútne Vnútro alebo Vnútrajšok, z ktorého pochádza všetko ostatné, okrem
negatívneho stavu. Negatívny stav pochádza namiesto toho z tých, čo popierajú, že
je to tak.“
„Nuž, slová Pána Ježiša Krista, citované na začiatku tejto kapitoly, sa musia
interpretovať vo význame tohto veľkého tajomstva. Pán Ježiš Kristus, vediac, že Sa
stane Pánom Ježišom Kristom, súc v tom čase Ježišom Kristom, veľmi jasne a
zreteľne vyhlásil ,Ja som cesta, pravda a život.‘ “
„Tento výrok potvrdzuje niekoľko dôležitých faktorov: Životná púť alebo Cesta
Života, po ktorej má jedinec putovať a v ktorej má stále pokračovať, je cesta s
Pánom Ježišom Kristom, podľa Neho/Nej, skrz Neho/Ňu, vďaka Nemu/Nej a z
Neho/Nej. Je zrejmé, že ak postavil tú Cestu zo Seba a podľa Seba Samého/Samej,
On/Ona sa stáva samotnou tou Cestou. Aké iné cesty sú a existujú? Cesta popretia
tohto faktu! Taká cesta je cestou negatívneho stavu a jeho mŕtveho života. Pravdou
je tu fakt, že neexistuje žiadna iná pravda než tá, že Pán Ježiš Kristus je jediný zdroj
pravého života. Toto je Absolútna Múdrosť Absolútnej Pravdy.“
„Ak je Pán Ježiš Kristus jediný Boh, Nedielny, Najvyšší, Stvoriteľ, Samotná
Pravda, aká iná pravda je a existuje? Popretie tejto pravdy dáva vznik lžiam
všetkých lží. Ony sú prirodzenosťou negatívneho stavu, ktorý vehementne túto
pravdu popiera. Pretože je Absolútna Pravda, že pravý život pochádza z Pána Ježiša
Krista, Ktorý/Ktorá je Sám/Sama Osebe a Sám/Sama od Seba Absolútny Život, aký
iný život je a existuje než život Pána Ježiša Krista? Môže niekto žiť a byť nažive
bez bytia a existencie života, čiže bez Pána Ježiša Krista? Taký stav je úplne
nemysliteľný. Nuž, popretie tohto života dáva vznik mŕtvemu životu negatívneho
stavu.“
„Takže, jedinou možnosťou, jedinou pravdou, jedinou cestou a jediným životom je
Pán Ježiš Kristus. Toto je Absolútna Duchovná Logika. Popretie tohto nesporného a
axiomatického faktu dáva vznik prirodzenosti negatívneho stavu, ktorý je nelogický,
iracionálny a šialený. Rovná sa to popretiu života počas svojho zažívania toho
života a pociťovania svojho vlastného bytia nažive vo svojom vnútri. Také popretie
nedáva žiadny zmysel. Ale, koniec koncov, bolo vôbec niekedy niečo v negatívnom
stave, čo by dávalo nejaký zmysel? Jediný zmysel, čo má negatívny stav, je jeho
totálna nezmyselnosť!“
„ ,Nikto neprichádza k Otcovi, len skrze Mňa.‘ V tomto verši má slovo ,Otec‘ úplne
iný význam než má napríklad v pôvodnej Modlitbe Pána. Tu znamená Absolútny
Stav Absolútneho Vnútrajška Absolútneho Vnútra, z ktorého pochádza všetko
ostatné. Nič nemôže byť alebo existovať nezávisle od tohto Absolútneho Stavu.
Kvôli tomuto faktu je slovo ,Otec‘ použité na označenie pôvodného Zdroja celého
bytia a existencie.“
„V konotácii tohto slova, ako ho vtedy použil Ježiš Kristus, slovo ,Otec‘ neznamená
mužský rod. Jeho skutočný význam je namiesto toho bytie jediným Rodičom
všetkých ostatných. Slovo ,rodičovstvo‘ zahŕňa tak maskulínne, ako aj feminínne
komponenty, čiže otcovstvo i materstvo.“
„To, že nikto nemôže prísť k Otcovi alebo k Absolútnemu Pôvodnému Zdroju úplne
všetkého — k Absolútnemu Vnútrajšku — znamená, že z pozície relatívneho stavu
vo vzťahu k Absolútnemu možno pristupovať k Otcovi len vďaka a cez Jeho/Jej
vonkajší stupeň, ktorý bol dodaný vo forme ľudského tela-mäsa Ježiša Krista. V
skutočnosti to znamená, že len cez Božie, ktoré bolo učinené ľudským a cez Ľudské,
ktoré bolo učinené Božím — Ježiša Krista — možno nadviazať vzťah alebo
pristupovať zo svojho relatívneho stavu k Absolútnemu Stavu Vnútrajška, z ktorého
vzniklo všetko ostatné — k Otcovi.“
„Pretože nikto nie je absolútny, čiže nikto nie je v Absolútnom Stave Vnútrajška,
nikto nemôže nadväzovať vzťah s tým Absolútnym zo samotného stavu toho
Absolútneho. Keďže nie ste v tom stave, nemôžete z neho nadväzovať vzťah.
Môžete sa však k tomu stavu priblížiť, prijatím faktu Novej Prirodzenosti Pána
Ježiša Krista, ktorý za tým účelom získal relatívnu prirodzenosť ľudského tela-mäsa.
Vďaka zahrnutiu toho tela-mäsa do celku Absolútnej Prirodzenosti Absolútneho
Vnútra — Otca — je teraz každý schopný nadviazať s Pánom Ježišom Kristom
priamo vzťah z pozície svojej relatívnosti, cez pozíciu toho relatívneho tela-mäsa
Ježiša Krista. Toto je dôvod, prečo On/Ona vyhlásil, že ,nikto neprichádza k Otcovi,
len skrze Mňa‘.“
„Nie je žiadny iný spôsob nadviazania vzťahu s Absolútnym Bohom než skrz Pána
Ježiša Krista, Ktorý/Ktorá sa stal celosťou toho Boha a všetkého ostatného,
prostredníctvom zahrnutia toho tela-mäsa do Svojej Prirodzenosti. Že to bude tak a
že Pán Ježiš Kristus sa stane Otcom, pretože Otec je tým Najvnútornejším Jeho/Jej
Prirodzenosti, je zrejmé z vyhlásenia, ktoré nasleduje: ,Ten, kto videl Mňa, videl
Otca.‘ Teda, nie je a neexistuje žiadny iný Otec.“
„Ak je Pán Ježiš Kristus Otec, potom je zrejmé, že nadväzovať vzťah s nejakým
iným Otcom alebo Bohom, pod akýmkoľvek iným menom alebo v akejkoľvek inej
forme či stave znamená nadväzovať vzťah s nikým. Znamená to však tiež ukradnúť
pravé rodičovstvo Tomu/Tej, Kto je váš skutočný Rodič, a dať ho niekomu či
niečomu, čo ním nie je. V tom prípade sa dotyčný stáva duchovným zlodejom a
lupičom. Toto je to, čo Pán Ježiš Kristus myslel slovami v Evanjeliu podľa Jána
10:1:“
„ ,Veru, veru, hovorím vám, ten, kto nevchádza do ovčinca vrátami, ale
prelieza nejakou inou cestou, je zlodej a lupič.‘ “
„A vo verši 7 tej istej kapitoly:“
„ ,Veru, veru, hovorím vám, ja som vrátami pre ovce.‘ “
„Teda, do stavu Najvnútornejšieho nevedie žiadny iný vchod než cez tie vráta —
Ľudské Božie/Božské a Božie/Božské Ľudské — Pána Ježiša Krista. Preto, ak
chcete putovať po Ceste Života úspešne, s pocitom naplnenia a radosti, nech ste
kdekoľvek, kedykoľvek, odporúča sa vám prijať túto Novú Prirodzenosť Pána Ježiša
Krista do svojho srdca, pozvúc Ho/Ju, nech je vašou cestou, vašou pravdou a vaším
životom. Takým konaním sa budete viac a viac približovať Jeho/Jej Absolútnej
Prirodzenosti, ktorá je v citovanom texte nazvaná — Otec.“
„Ten/tá, kto má uši, aby počul, nech počuje, čo Pán Ježiš Kristus zjavuje v tejto
stručnej kapitole.“
Zdroj: NOVÉ ZJAVENIE PÁNA JEŽIŠA KRISTA
