Kapitola dvadsiata štvrtá

DESATORO ZREVIDOVANÉ

12. mája 1988 o 4.45 ráno prišlo ku mne znovu slovo Pána Ježiša Krista, hovoriac:

„Je čas zvážiť obsah a význam Desatora vo svetle tejto časti Nového Zjavenia.“

„Ako viete, mnoho bolo o ňom priamo i nepriamo napísané v predošlých knihách Nového Zjavenia a aj v tejto knihe. Veľmi obsiahle a hlboké duchovné interpretácie Desatora boli dané prostredníctvom Emanuela Swedenborga.“

„Všetky vyššie spomenuté vysvetlenia ohľadne obsahu a významu Desatora sú plne platné a aplikovateľné aj v súčasnosti, s niektorými modifikáciami.“

„V tejto kapitole je však potrebné zvážiť niektoré ďalšie konceptualizácie Desatora.“

„V pôvodnej verzii Desatora, ktorá bola daná skrz Mojžiša a ktorá je preložená v Novej verzii Svätej Biblie kráľa Jakuba, je Desatoro zaznamenané nasledujúcim spôsobom (Exodus 20:2-10):“

„ ,Ja som Pán, tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z Egyptskej zeme, z domu
otroctva.
Nebudeš mať iných bohov okrem mňa.
Nezhotovíš si žiadnu rytinu ani žiadnu podobizeň ničoho, čo je hore na
nebi, alebo čo je dole na zemi, alebo čo je vo vode pod zemou: nebudeš
sa im klaňať ani im slúžiť. Lebo Ja, Pán, tvoj Boh, som Bohom
žiarlivým, navštevujúcim neprávosť otcov na deťoch do tretieho a
štvrtého pokolenia tých, čo Ma nenávidia,
ale preukazujem milosrdenstvo tisícom tých, čo Ma milujú a
zachovávajú Moje prikázania.
Nevezmeš meno Pána, svojho Boha, nadarmo, lebo Pán nebude
považovať za nevinného toho, kto vezme Jeho meno nadarmo.
Pamätaj na deň Sabatu, aby si ho svätil.
Šesť dní budeš pracovať a konať všetku svoju prácu, ale siedmy deň je
Sabat Pána, tvojho Boha. V ňom nebudeš pracovať: ty, ani tvoj syn, ani
tvoja dcéra, ani tvoj sluha, ani tvoja slúžka, ani tvoj dobytok, ani tvoj
cudzinec, ktorý je v tvojich bránach. Lebo za šesť dní urobil Pán
nebesia i zem, more, a všetko, čo je v nich, a siedmy deň odpočíval.
Preto Pán požehnal deň Sabatu a posvätil ho.
Cti si otca svojho a matku svoju, aby tvoje dni mohli byť dlho na zemi,
ktorú ti Pán, tvoj Boh, dáva.
Nezabiješ.
Nescudzoložíš.
Neukradneš.
Nevydáš falošného svedectva proti svojmu blížnemu. Nebudeš bažiť po
dome svojho blížneho; nebudeš bažiť po žene svojho blížneho, ani po
jeho sluhovi, ani po jeho slúžke, ani po jeho volovi, ani po jeho oslovi,
ani po ničom, čo jeho jest.‘ “

„Ak si dôkladne preštudujete tieto Prikázania z hľadiska ich doslovného významu, všimnete si spôsob vyjadrovania, ktorý je použitý pri ich formulácii. Ako bolo v tejto knihe uvedené predtým, okrem Piateho Prikázania je táto formulácia daná v záporoch. Definuje, čo nerobiť, bez špecifikovania, prečo to nerobiť a bez poskytnutia akýchkoľvek pokynov, čo robiť a ako to robiť. Ešte raz, len Piate Prikázanie uvádza akési skryté dôvody, prečo by sa toto konkrétne prikázanie malo dodržiavať.“

„Existuje dôležitý duchovný dôvod, prečo je tých Desať Božích Prikázaní daných a napísaných v takom negatívnom jazyku. V čase ich prenosu bola duchovná situácia na planéte Nula v nanajvýš ťažkom rozpoložení. Väčšina ľudí vôbec správne neponímala, nechápala a nepoznala žiadne pravé duchovné princípy alebo pravú Prirodzenosť Boha, Najvyššieho. Táto situácia bola určená faktom, že nikto, až na veľmi úbohé výnimky, si nebol vedomý žiadnych vnútorných duchovných stavov, ukrytých v mysli každého. Všetok dôraz bol kladený na externé, vonkajšie faktory. Vnímanie akejkoľvek reality bolo obmedzené na najzákladnejšiu a najprimitívnejšiu starostlivosť o svoje fyzické a environmentálne potreby. Fyzické a environmentálne aspekty úplne ovládali ľudský život. Boli považované za najdôležitejšie faktory života, ktorým boli akékoľvek osobné, individuálne, subjektívne a vnútorné faktory plne podriadené.“

„Za tejto situácie bolo akékoľvek duchovné chápanie akýchkoľvek záležitostí, a najmä Prirodzenosti Božej, odvodzované z tých environmentálnych a vonkajších faktorov. Preto akýkoľvek duchovný pojem, aby mohol preniknúť do ľudského chápania a dávať ľuďom nejaký hmatateľný význam, musel byť stvárnený a fyzicky zhmotnený vo forme prírodných objektov. Tieto prírodné objekty, pretože boli za hranicami ľudskej mysle a boli vytvorené z prírodných prvkov ich prostredia, boli považované za bohov, a preto boli ako také uctievané. Vezmúc do úvahy veľké obmedzenia a rôzne nebezpečenstvá fyzického prostredia, v ktorom ľudia tej doby žili, a vezmúc do úvahy, že boli plne otrokmi svojho prostredia, majúc veľmi malú kontrolu nad prírodnými silami a nemajúc žiadne poznanie pravých zákonov, ktorými sa také prírodné sily riadia, akékoľvek princípy, formulované v tých časoch, mali zakazujúcu konotáciu.“

„Ak vaše prostredie a všetky prírodné sily a udalosti sú mimo vašej kontroly a ak neustále ovplyvňujú váš život, zväčša negatívnym spôsobom, jediný spôsob, ako sa ich môžete zbaviť, je vyhýbať sa im, ako sa len dá, báť sa ich a snažiť sa uzmieriť si ich, aby vám neublížili alebo neuškodili. Žiadne iné ponímanie duchovnej reality v tej dobe neexistovalo. A pretože pravá duchovná realita je vecou vnútrajška, to, čo tu máte, je negatívna konotácia akýchkoľvek duchovných princípov. Neexistuje žiadny iný jazyk, pomocou a prostredníctvom ktorého môžete vyjadriť a vštepiť ľuďom nejaký skutočne pozitívny význam duchovnosti.“

„Ako ste si plne vedomí, stvárňovanie, naturalizácia a ritualizácia duchovnosti znamená negatívny stav. Za tejto situácie je negatívny stav považovaný za stav pozitívny. Preto je pozitívny stav definovaný negatívnymi slovami odmietania, vyvarovania sa, strachu, úzkosti a prikázaní, ktoré vám hovoria, čo nerobiť, aby ste prežili tento prírodný brajgel, v ktorom žijete.“

„Ak nie je vôbec vnímaná žiadna iná realita než negatívna, hovoriť niečo ľuďom za týchto okolností pozitívnymi slovami znamená úplne sa minúť cieľa. Proste by to nepočuli, pretože to nie je realita, ktorú poznajú a ktorá im je dôverne známa.“

„Takže, aby sa ľuďom tejto povahy dal nejaký duchovný návod, ako minimalizovať nepriaznivý dopad negatívneho stavu na ich životy a aby sa nastolila nejaká miera priaznivých podmienok pre ich konečné oboznámenie sa s pozitívnym stavom v pozitívnom jazyku, musíte im najprv definovať, čo nerobiť. Koniec koncov, ako vidíte, žijú v negatívnom stave a vyznávajú negatívny stav. Za týchto okolností by bolo úplne zbytočné a márne hovoriť im, čo robiť, lebo by to robili z pozície negatívneho stavu.“

„Robili by to teda negatívne. Ak by to robili z tej pozície, nielenže by ich to nedostalo z negatívneho stavu a nezaviedlo do pozitívneho stavu, ale ponorilo by ich to ešte hlbšie do negatívneho stavu. Robiť niečo z pozície negatívneho stavu, nech je to čokoľvek alebo nech je to samo osebe a ako také akokoľvek pozitívne, znamená robiť to negatívne. Akákoľvek pozitívna konotácia takého činu je učinená negatívnou a zaradená do negatívneho stavu, stávajúc sa profánnou.“

„Preto pri prvom kroku vyvádzania ľudí z negatívneho stavu im musíte povedať, čo nerobiť. Tým, že im to poviete, definujete prirodzenosť negatívneho stavu. Vtedy nikto skutočne nevedel, aká bola prirodzenosť negatívneho stavu. Všetko robili v domnienke, že to, čo robia, je úplne správne a zbožné. Kvôli tejto domnienke im musíte najprv povedať, aby sa takému konania vyhli.“

„Keď je nastolený vzorec správania, ktorý sa riadi Prikázaniami a vyhýba sa konaniu všetkého, čo prikázania prikazujú nerobiť, vtedy a len vtedy môžete bezpečne začať veľmi pomaly a postupne zavádzať niektoré pozitívne pojmy, definované v pozitívnej reči.“

„Ďalšie, čo si tu treba uvedomiť, je to, že vtedy existovalo veľmi málo slobody voľby. Ako si pamätáte z predošlých častí Nového Zjavenia, ľudia prichádzali na tento svet nie slobodnou voľbou, ale na základe nutnosti. Nutnosťou tej situácie bolo byť negatívny. Ľudia nechápali správne pojem sloboda voľby. Boli riadení súborom princípov, ktoré ich nútili robiť, čo sa od nich požadovalo, pod trestom smrti za odmietnutie takého konania.“

„Pre ľudí tých čias to bol prirodzený spôsob žitia a života. Nič iné sa nedalo predstaviť, uvedomiť si ani pochopiť. Za tých okolností mohli pochopiť a prijať len reč príkazu.“

„Ako viete, reč príkazu, nátlaku a donucovania je vždy negatívnej povahy. Ale ak nechápete žiadnu inú reč, aký zmysel má formulovať niečo v nejakej inej reči? Žiadny! A nielen to, ale urobiť to môže byť dokonca nebezpečné, pretože čokoľvek, čo je nepochopené, je považované za pôvodom neznáme alebo cudzie. Pre vtedajších ľudí čokoľvek pôvodom neznáme a cudzie znamenalo, že to pochádza od démonov. Tak by vás ukameňovali a znesvätili by všetko, čo by ste sa ich akýmkoľvek iným spôsobom a formou snažili naučiť (ako skutočne v mnohých prípadoch takej dotieravosti urobili).“

„Preto im museli byť výroky v záporoch prezentované nielen negatívnymi slovami, ale ako príkaz a vyhrážka: ,Musíš to robiť takto, inak uvidíš!‘ Ako z tohto krátkeho výkladu vidíte a ako to už bolo spomenuté predtým, Desať Božích Prikázaní bolo napísaných v negatívnych pojmoch, z pozície negatívneho stavu, v reči negatívneho stavu. Žiadne iné oznamovacie prostriedky nemali ľudia vtedy k dispozícii.“

„Pretože sú napísané v negatívnom jazyku, Desať Božích Prikázaní nemá vo svojom doslovnom význame žiadnu konotáciu lásky alebo čohokoľvek pozitívneho. Ten význam je prísny, vážny a výhražný. A Boh, ktorý ich prikazuje, je preto veľmi prísny, vážny, krutý, tvrdý a žiarlivý na Svoju moc. Aby sa zdôraznila Jeho krutosť, je opisovaný ako muž. Vtedajší muži boli stelesnením agresivity, krutosti a násilia. Takýto Boh bude k vám milosrdný a milý, len ak doslovne poslúchnete všetky Jeho prikázania. V momente, ako sa akýmkoľvek spôsobom alebo štýlom odchýlite od prikázanej a nariadenej doslovnej litery tohto zákona, bez milosti a bez akéhokoľvek ohľadu na dobré a pozitívne skutky, ktoré ste snáď vykonali predtým, než došlo k tejto nepatrnej odchýlke, vás zabije.“

„Takto bol a je Boh ponímaný z pozície negatívneho stavu, čo bolo vtedy životným štýlom ľudí, a vo väčšine prípadov je aj teraz. Neodvážite sa hovoriť príliš alebo vôbec o láske. Ako môžete cítiť lásku k takému Bohu? Jediné, čo môžete cítiť, je strach a, hlboko vo vnútri, nenávisť. Aby ste sa vyhli Jeho krutej odplate, buď sa Mu budete vyhýbať, ako sa len dá, alebo sa poslušne stanete Jeho otrokom v nádeji, že vás nezabije, ale namiesto toho vás požehná hojnosťou materiálnych a fyzických statkov alebo dlhým životom na vašej planéte, ako naznačuje Piate Prikázanie.“

„Len čo je však správny vzťah medzi ľuďmi a k Bohu definovaný z hľadiska Desiatich Božích Prikázaní a len čo sú tieto pevne zakorenené vo väčšine existujúcich ľudských právnych, etických a duchovných zákonov, môže sa začať úprava ich významu.“

„Táto úprava sa nemohla uskutočniť pred Prvým Príchodom Ježiša Krista na vašu planétu. Duchovným princípom je, že akúkoľvek úpravu, zmenu alebo zrušenie akéhokoľvek zákona možno dosiahnuť len prostredníctvom a skrz jeho naplnenie. Problémom však je, že žiaden človek na planéte Nula nebol/nie je schopný urobiť to. Trvalá neschopnosť urobiť to by napokon ľudskú rasu zničila. Neschopnosť naplniť tento zákon alebo doslovne sa ním riadiť prináša odplatu. S každým zákonom, ktorý je definovaný v záporoch, ako je to v prípade Desiatich Božích Prikázaní, je spätý trest alebo odplata za jeho nenaplnenie správnym spôsobom. Ako si pamätáte, vtedy existoval len jeden trest — smrť. V tomto prípade nielen fyzická smrť, ale aj duchovná smrť. Duchovná smrť je horšia než fyzická, lebo pripravuje jedinca o možnosť hľadania a pochopenia pravdy. Spojenie oboch smrtí za vtedy existujúcich podmienok dávalo jedincovi veľmi malú šancu nebyť na neurčito uväznený v jednom stave. Nakoľko žiadna ľudská bytosť nebola schopná naplniť tieto Zákony či Prikázania, ľudstvo bolo odsúdené k večnej záhube. Jedným z hlavných dôvodov, prečo sa Najvyšší inkarnoval na vašu planétu vo forme Ježiša Krista, bolo zabrániť, aby sa to stalo.“

„Preto Najvyšší získal ľudské telo, stal sa človekom a z tej pozície tieto zákony naplnil. Naplnením ich ako Človek zachránil ľudstvo pred záhubou. Naplnenie týchto zákonov Mu/Jej zároveň umožnilo najprv upraviť ich význam, potom ich predefinovať v pozitívnych pojmoch a potom ich úplne nahradiť novým prikázaním.“

„V Evanjeliu podľa Matúša, kapitola 5, verš 17, Ježiš Kristus vyhlásil:“

„ ,Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov. Neprišiel
som zrušiť, ale naplniť.‘ “

„A vo verši 18:“

„ ,Lebo isto, hovorím vám, dokiaľ sa nebo a zem nepominie, nepominie sa nijako ani jediné písmenko, ani jediná čiarka zo zákona, kým sa všetko nenaplní!‘ “

„Potom Ježiš Kristus pokračuje a upravuje tento zákon (viď verše 21 až 48 v tej istej kapitole), z čoho vyplýva, že jednoducho Svojou prítomnosťou je samotným naplnením toho zákona. Koniec koncov, je to Jeho/Jej Zákon, a preto len On/Ona vie, ako ho naplniť. Keď bola všetka negatívna konotácia vypudená, konaním a životom Pána Ježiša Krista počas Jeho/Jej pobytu na vašej planéte, umožnilo Mu/Jej to predefinovať ten zákon pozitívnymi slovami.“

„Nová definícia tohto zákona, po vypudení jeho negatívneho významu, je daná tentoraz z pozície pozitívneho stavu, a nie z pozície negatívneho stavu, ako to bolo v prípade Desatora. Takže, keď sa Ho/Jej jeden zákonník opýtal, ktoré je najväčšie prikázanie v Zákone, Ježiš Kristus odpovedal z pozície pozitívneho stavu:“

„ ,Milovať budeš Pána Boha svojho celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! Toto je prvé a veľké prikázanie. A druhé je mu podobné: ,Milovať budeš blížneho svojho ako seba samého.‘ Na týchto dvoch prikázaniach sa zakladá celý Zákon a Proroci!‘ (Matúš 22:36-40)“

„Všimnite si, prosím, že Ježiš Kristus si nevzal z Desiatich Božích Prikázaní ani jediné slovo, aby naznačil, že niektorý z tých zákonov je najväčší. Toto nie je náhoda.“

„Len čo On/Ona naplnil negatívnu konotáciu toho Zákona alebo akýchkoľvek existujúcich duchovných a morálnych zákonov, tento Zákon nemá už viac žiadnu moc a zmysel, lebo jeho negatívna konotácia bola odstránená. Ak odstránite túto konotáciu, čo zostane? Nič, pretože ste odstránili jeho samotný život. V tomto prípade sa stane prázdnym pojmom. Musíte ho teda úplne zmeniť a dať mu inú konotáciu. Tentoraz pozitívnu. Potom môžete hovoriť z pohľadu lásky.“

„Tu je zrejmá dôležitá duchovná záležitosť: Ak milujete Pána, svojho Boha, z celého svojho bytia a existencie a ak milujete iných a seba, nikdy vám nemôže prísť na um robiť niečo negatívne, zraňujúce a škodiace Bohu, iným a sebe. V tomto prípade vám netreba hovoriť, čo nerobiť, pretože obsah toho ,nerobiť‘ je pre vašu myseľ a vaše správanie úplne nepredstaviteľný. Dôsledkom tej lásky je konanie len a len tých vecí, ktoré sú z čistej lásky. Nič iné a žiadne iné správanie vám nepríde na um. Prečo si potom vôbec špiniť myseľ predstavami, ktoré neobsahuje a ktoré sú vám úplne cudzie? No ešte aj tento zmenený zákon je v istom zmysle vysvetľovaný vonkajšími okolnosťami. Ešte stále je tu význam milovania niekoho tam vonku, mimo vás.“

„Len čo sa však do ľudského povedomia uvedie, že Kráľovstvo Božie je v stave vnútrajška (,Kráľovstvo Božie je vo vás.‘ Lukáš 17:21), vtedy a len vtedy môžete zájsť o krok ďalej. Teraz môžete starý zákon zrušiť a nahradiť ho novým, ktorý bude vyjadrovať pravú duchovnú realitu vnútra.“

„V Evanjeliu podľa Jána, kapitola 13, verš 34, Ježiš Kristus vyhlásil:“

„ ,Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa navzájom milovali; ako som
vás Ja miloval, tak aj vy milujte jeden druhého.‘ “

„A v kapitole 15, verš 4:“

„ ,Prebývajte vo Mne a Ja vo vás.‘ “

„Záver je tu jasný: ak Pán Ježiš Kristus prebýva vo vás a ak milujete jeden druhého, milujete vzájomne tú prítomnosť Pána Ježiša Krista v sebe. Toto je stav vnútrajška, a nie vonkajška. Pravú prirodzenosť pozitívneho stavu možno objaviť len vo vnútrajšku a z tej pozície môže byť premietnutá do vonkajška, a nie opačným smerom, ako to bolo v prípade predošlej situácie. Milovať sa navzájom je veľmi osobný, súkromný a intímny stav. Je to súvzťažnosť vnútrajška alebo najvnútornejšieho stavu. Na základe definície láska nemôže byť žiadnym iným stavom než tým najvnútornejším, pretože je v tom stave vytváraná a pociťovaná. Preto je láska základom všetkých pozitívnych stavov a pozitívny stav je stavom jedincovho vnútra, ktorý riadi všetko ostatné, vrátane procesu vonkajška.“

„Ako sme sa už pýtali v jednej z predošlých kapitol tejto knihy, pýtame sa zas: Čo to vlastne znamená milovať Boha, iných, seba a milovať sa navzájom? (Ak vám táto otázka, ako mnoho iných vecí a pojmov v tejto knihe, pripadá ako opakovanie alebo nadbytočnosť, nie je to preto, že si Pán Ježiš Kristus myslí, že ste hlúpi, ako sa pochabo sťažujú niektorí z vás po prečítaní si niektorých pasáží tejto časti Nového Zjavenia; ale preto, lebo táto otázka je položená z úplne inej perspektívy a vyžaduje si úplne inú odpoveď.)“

„Máte tu štyri zjavne rozdielne kategórie: milovať Boha; milovať svojho blížneho; milovať seba; a milovať sa navzájom. Spýtajme sa znovu: ako definujete tieto lásky?“

„V kontexte vyššie citovaných veršov z Evanjelia nie je jasné, ako by sa také lásky mali prejavovať. Učeníci Pána Ježiša Krista mohli definovať tieto lásky podľa Jeho/Jej správania sa k nim. V tomto ohľade je Pán Ježiš Kristus veľmi špecifický: ,Ako som vás Ja miloval, tak sa aj vy milujte navzájom.‘ Učeníci mali príklad z prvej ruky, ako ich miloval ich nebeský Majster a podľa tej skúsenosti si mohli vypestovať navrhovanú vzájomnú lásku.“

„Ako viete, základným prístupom pri definovaní ktorejkoľvek z týchto štyroch lások, uvedených vyššie, je zhodnotenie toho, ako cítite, túžite, myslíte, uvažujete, zamýšľate, aký máte vzťah a ako sa chováte k objektom svojej lásky. Teda, ide tu o čistý stav vnútra. Najprv cítite, myslíte, uvažujete, zamýšľate a chcete tú lásku hlboko v sebe. Z tej pozície, z pozície svojho samotného bytia a existencie, čo je najvnútornejším rozpoložením, stanovíte spôsob vzťahu a správania sa k objektu svojej lásky. Váš vzťah a správanie sa k tomu objektu sa stane vonkajším prejavom vášho vnútorného stavu. Týmto vonkajším prejavom sa potvrdzuje váš vnútorný stav alebo láska.“

„Ak niekoho skutočne milujete a ak skutočne milujete seba, nemôžete cítiť k tej osobe ani k sebe žiadne negatívne pocity. Ak nepociťujete žiadne negatívne pocity, nemôžete zmýšľať o tej osobe ani o sebe vôbec negatívne. Ak necítite nič negatívne a ak si nemyslíte nič negatívne, nemôžete priať tej osobe ani sebe nič negatívne. Ak nemáte voči tej osobe ani voči sebe žiadne negatívne pocity, žiadne negatívne myšlienky a žiadnu negatívnu túžbu, váš vzťah a správanie k tej osobe alebo k sebe bude bez akýchkoľvek negatívnych prvkov. Namiesto toho bude súčasťou vašich pocitov, myslenia, chcenia, postoja, správania a vzťahu len všetko pozitívne.“

„Pravá láska môže byť definovaná jednotným stavom toho, čím ste vnútorne, s tým, čo ste navonok, v pozitívnej konotácii. Akýkoľvek nesúlad medzi jedným a druhým sa prieči pravej láske a tá láska sa stáva niečím iným. Ak to nie je láska, potom je to negatívny stav.“

„Láska je ale predovšetkým definovaná procesom svojej múdrosti. Napríklad, zmýšľať pozitívne a správať sa láskyplne k negatívnemu stavu je nemúdre. To by podporovalo natrvalo mŕtvy život negatívneho stavu. Skutočná láska chce pre každého všetko dobré a pozitívne. Nakoľko negatívny stav nemá vo svojom živote nič z tej dobroty a pozitívnosti, pravá láska sa vo svojej múdrosti snaží odstrániť toto rozpoloženie negatívneho stavu a zmeniť ho na pozitívny stav, aby ho mohla milovať. Ako vidíte, pravá láska nemôže milovať negatívny stav, pretože negatívny stav je úplne opačný k jej prirodzenosti. Keby pravá láska milovala negatívny stav v jeho biede a nešťastí, zničila by sa. Preto pravá láska, na základe samotnej svojej prirodzenosti, preniká negatívnym stavom za účelom odstránenia tej biedy a nešťastia. Odstrániť biedu a nešťastie znamená odstrániť negatívny stav. Robiť to je múdre a je to dôkaz veľkej lásky.“

„Usilovaním sa o takú lásku jedinec miluje Pána Boha, pretože milovať Boha znamená odmietnuť všetko negatívne a prijať všetko pozitívne a dobré. Znamená to tiež milovať svojho blížneho, lebo nechcete, kvôli nemu/nej samotnému/samotnej, aby bol váš blížny otrokom negatívneho stavu. A znamená to tiež milovať seba, lebo nechcete svojou negatívnosťou nijako uškodiť sebe, iným a Pánu Bohu v sebe a v nich. A konečne, znamená to aj milovať sa navzájom, pretože to robíte kvôli princípom, lebo je správne robiť to. Toto je pozitívny spôsob.“

„V tejto konotácii, milovať sa navzájom znamená milovať kvôli princípom, pretože taká láska potvrdzuje, že princíp života spočíva v láske a jej múdrosti. Žiadny iný pravý život neexistoval, neexistuje a nikdy nebude existovať. Teda, milovať kvôli princípu znamená milovať kvôli samotnému životu. Keďže toto je jediná skutočná realita bytia a existencie, je správne milovať ten život. Zdroj toho života je Pán Ježiš Kristus. Ten život je prítomný v ostatných. Je prítomný vo vás a zobrazuje sa vo vás navzájom. Tým, že milujete ten život kvôli životu, milujete jeho Absolútny Zdroj; milujete všetkých nositeľov toho života a milujete seba ako niekoho, kto je schopný takej lásky k životu, Bohu, iným a sebe. Na tejto láske je založená jej pravá múdrosť. Milovať týmto spôsobom je múdre. Toto je princíp lásky. Teda, ako vidíte, počas dospenia do tohto bodu bolo treba urobiť niekoľko krokov. Tieto kroky sú krokmi Pánovho Ježišovho Kristovho procesu spásy ľudí z negatívneho stavu.“

„Prvým krokom bolo definovanie princípov z pozície negatívneho stavu, z pohľadu záporov. Tento krok je zobrazený v pôvodnej verzii Desiatich Božích Prikázaní. Druhým krokom bolo naplnenie týchto Prikázaní. Tento krok bol uskutočnený prostou prítomnosťou Ježiša Krista, ktorý je Sám/Sama Zákon a Princíp; pretože On/Ona je samotné naplnenie tých Zákonov. Tretím krokom bola úprava tých Zákonov, aby odrážali realistickejší život v súlade s Duchovnými Princípmi. No ešte aj v tejto upravenej forme majú určitú zápornú konotáciu. Tento krok možno považovať za prechodný krok od úplne zápornej konotácie k úplne kladnej. Ako si pamätáte, základnou vlastnosťou akéhokoľvek prechodného obdobia je ponechanie niektorých starých pojmov, získanie nejakých nových, s určitými skresleniami v tom medziobdobí. Štvrtým krokom bolo predefinovanie a preformulovanie tých zákonov z pozície pozitívneho stavu a v reči pozitív. A piatym krokom bolo nahradenie tých zákonov jedným všetko zahŕňajúcim zákonom, ktorý plne odráža duchovnú realitu pozitívneho stavu.“

„Týchto päť krokov odráža aj proces duchovnej transformácie. Jedinec začína uvedomením si problémov, ktoré má, a uvedomením si negatívnosti svojho stavu. Tieto problémy, pretože sú vždy negatívnej povahy — inak by to neboli problémy — musia byť definované v záporoch. Len čo si dotyčný túto situáciu plne uvedomí a uzná svoju totálnu negatívnosť a svoje problémy, môže sa začať ich napĺňanie. V tomto kroku si uvedomí, že problémy sú negatívnosťou jeho života, že poslúžili svojmu účelu, vyčerpali svoju užitočnosť, a preto bol ich význam naplnený. Len čo to urobí, môže sa začať zmena jeho/jej života pozitívnejším smerom. Tento krok je prechodným procesom, kedy sú možné recidívy, pretože dotyčný ešte stále funguje zo zlozvykov problémov a negatívnosti svojho stavu.“

„Ako sa dotyčný týchto zlozvykov postupne zbavuje a odstraňuje ich, je pripravený na predefinovanie svojho života z pozície pozitívneho stavu. Keď sa zbaví všetkých zlozvykov a odstráni problémy, je pripravený prijať novú definíciu seba a svojho života v pozitívnych pojmoch. V tomto bode je naplnený pozitívnymi pocitmi lásky a procesom múdrosti. Tieto pocity sú však ešte stále tak trochu vonkajšej povahy. Ešte plne neprijal fakt, že všetok pravý život je vecou jeho vnútra alebo toho najvnútornejšieho, z ktorého je riadené všetko v jeho živote.“

„Len čo sa dosiahne toto uvedomenie, vtedy a len vtedy je pripravený tento krok presiahnuť a robiť všetko z pozície vnútra von, výlučne kvôli samotným princípom, lebo toto je správny a jediný spôsob, ako konať bez akýchkoľvek iných zreteľov, možnej postrannej povahy.“

„V momente dosiahnutia tohto kroku je dotyčný duchovne transformovaný a začína cestu neustáleho duchovného pokroku v živote pozitívneho stavu.“

„Takže, majúc tieto kroky ujasnené, môžeme pokračovať prehodnotením Desiatich Božích Prikázaní z pozície Princípov Nového Zjavenia, najmä z jeho súčasnej pozície, vyjadrenej v tejto knihe.“

„Poďme postupne od Prvého Prikázania po posledné:“

„1. ,Nebudeš mať iných bohov okrem mňa!‘ Tu ide o rozlíšenie medzi pravým Bohom-Stvoriteľom a falošnými bohmi, ktorí vládnu Zóne Vymiestnenia. ,Bohovia‘ v konotácii týchto slov znamenajú aj pseudo-tvorcov, aj akékoľvek iné entity, ktoré sa vyhlasujú za bohov. Keďže len členovia negatívneho stavu majú také ambície, ambície byť bohmi, toto tvrdenie znamená, že sa odporúča odmietnuť negatívny stav a obrátiť sa k pozitívnemu stavu. Najvyšší nemôže mať vo Svojej Prítomnosti žiaden negatívny stav, pretože z pozície Absolútnosti Jeho/Jej Pozitívnej Prirodzenosti nemá nič negatívne žiadnu šancu prežiť. Nie je to tým, že by to zabil Boh, ale preto, že prirodzenosť negatívneho stavu nemôže čeliť žiadnym aspektom Absolútnej Dobroty Boha, Najvyššieho.“

„Takže, v istom zmysle toto Prikázanie znamená, že k ničomu nemožno mať dosť dobrý vzťah z pozície negatívneho stavu. Len čo je dotyčný vyvedený z negatívneho stavu, potrebuje sa vzdať aj akýchkoľvek zlozvykov, čŕt, postojov a všetkého ostatného, čo si so sebou vyniesol von v čase opúšťania negatívneho stavu. Toto je naznačené predošlým veršom (prvým veršom), v ktorom sa uvádza: ,Ja som Pán, tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z Egyptskej zeme, z domu otroctva.‘“

„Význam tohto vyhlásenia tkvie vo fakte, že len Pán Boh, Ktorý/Ktorá je podľa definície Absolútna Pozitívnosť, je schopný vyviesť niekoho von z negatívneho stavu (Egyptská zem súvzťaží s negatívnym stavom Pekiel). Byť v negatívnom stave znamená byť v otroctve. Byť v pozitívnom stave znamená byť v stave úplnej slobody a nezávislosti. Len niekto, kto je absolútne slobodný, ako je Pán Boh, môže oslobodiť tých, ktorí sú v otroctve negatívneho stavu. Pre niekoho, kto je v negatívnom stave, nie je možné oslobodiť sa z pazúrov negatívneho stavu, lebo nemá žiadne iné prostriedky než negatívne. Nikto nie je schopný oslobodiť sa negatívnymi prostriedkami. To sa dá uskutočniť len pozitívnymi prostriedkami. Ale pred získaním týchto pozitívnych prostriedkov by dotyčný musel byť najprv von z negatívneho stavu. Negatívny stav nemá žiadne pozitívne prostriedky. Kvôli tomuto usporiadaniu to môže urobiť len Ten/Tá, Kto je absolútne pozitívny.“

„Avšak, len čo je jedinec von z negatívneho stavu, aby sa dalo predpokladať, že sa to stane trvalým položením, potrebuje uznať a prijať Toho/Tú, Kto je jediným Absolútnym Bohom. Inak skončí späť v negatívnom stave. Toto je dôvod, prečo toto Prikázanie hovorí, ,Nebudeš mať iných bohov okrem Mňa!‘. Akíkoľvek iní takzvaní ,bohovia‘ by vás stiahli späť do negatívneho stavu biedy a utrpenia.“

„Z hľadiska princípov Nového Zjavenia sa ,Pán, tvoj Boh,‘ stal úplnosťou Pána Ježiša Krista. Nikde a v žiadnom inom čase neexistuje žiadna iná Bytosť alebo Boh.“

„Preto, z právomoci Pána Ježiša Krista, sú tieto Prikázania nahradené dvojakým spôsobom: Žiadne z Prikázaní sa už nemá volať prikázanie. Slovo ,Prikázania‘ má negatívnu konotáciu. Znamená, že jedinec nemá v tejto veci žiadnu voľbu. Musí poslúchať, inak uvidí! Namiesto slova ,prikázania‘ sa odteraz budú používať slová ,duchovné princípy‘. Ten druhý spôsob je tou novou formuláciou samotných Duchovných Princípov.“

„Terajšia formulácia Prvého Duchovného Princípu je podaná z pozície pozitívneho stavu:“

„PRVÝ DUCHOVNÝ PRINCÍP“

„Ja som Pán Ježiš Kristus, tvoj Boh, v súhrne Ľudského Božieho a Božieho Ľudského, Kto je tvojím Spasiteľom z negatívneho stavu a zo všetkých jeho ziel a lží a Kto je Jediný/Jediná, Kto má Absolútnu Moc a Absolútnu Schopnosť vyviesť ťa zo Zóny Vymiestnenia, z planéty Nula a zo stavu otroctva do podmienok pozitívneho stavu slobody, nezávislosti, lásky a múdrosti. Budeš mať osobný, súkromný a intímny vzťah len so Mnou, uvedúc všetky záležitosti svojho života do Mojej osobnej pozornosti; nebudeš vzývať žiadnych iných prostredníkov alebo bohov pod žiadnymi inými menami.“

„Od tohto momentu Prvý Duchovný Princíp nahrádza Prvé Prikázanie. Súčasná formulácia Prvého Duchovného Princípu, čo sa týka jeho obsahu, významu a aplikácie, bude mať platnosť dovtedy, dokedy bude existovať Zóna Vymiestnenia a všetky jej Peklá a dokedy budú planéta Nula a ľudský život v pozícii, v akej sú teraz. Len čo budú zrušené a negatívny stav už nebude, tento Princíp bude upravený alebo nahradený.“

„2. ,Nezhotovíš si žiadnu rytinu‘. Tieto slová obsahujú vo svojom význame hrozbu oddelenia vonkajších faktorov života od ich vnútorného, duchovného zdroja. Okrem toho naznačujú ohavnosť odvodzovania akéhokoľvek zmyslu života z prírodného alebo vonkajšieho stupňa Stvorenia, ktorý je dôsledkom, a nie príčinou duchovného tvorivého úsilia Stvoriteľa. ,Zhotoviť si rytinu‘ znamená stelesniť, vysvetľovať prírodnými zákonmi a zbaviť božstva čosi, čo má čisto duchovnú, vnútornú a internú konotáciu. Zároveň to znamená zduchovniť, zbožštiť a objektivizovať niečo, čo samo osebe a ako také nemá žiadny taký význam v žiadnom aspekte svojho bytia a existencie. Znamená to tiež oddelenie jedného aspektu božskosti Stvoriteľa, vyjadreného v prírodnom stupni, a vyhlásenie ho za skutočného Boha, za jediného Boha, ignorujúc fakt, že odraz toho aspektu je len vonkajšou formou manifestácie, ktorá sama osebe nie je ani aspektom Boha, ani jediným súcim a existujúcim aspektom. Také oddelenie a presun znamená dominanciu negatívneho stavu a nastolenie jeho mŕtveho života.“

„ ,Rytina‘ v tomto prípade znamená aj pripísanie lásky a dobroty, ktoré sú esenciami pravého života, niečomu, čo samo osebe a ako také neobsahuje ani jediné zrnko tej lásky a dobroty, a teda žiadny pravý život.“

„ ,Ani žiadnu podobizeň ničoho, čo je hore na nebi, alebo čo je dole na zemi, alebo čo je vo vode pod zemou.‘ ,Zhotoviť si podobizeň čohokoľvek‘ znamená duplikovanie a nahradenie pravého života mŕtvym životom, skutočnú pravdu lžami a múdrosť hlúposťou.“

„ ,Zhotoviť si akúkoľvek podobu čohokoľvek, čo je hore na nebi‘ znamená odmietnutie pravého zdroja života, pozitívneho stavu a Stvoriteľa, nahradiac ich falošnými skresleniami, lžami a prekrúteniami, ktoré vyzerajú ako originál, ale nemajú v sebe nič originálne alebo z toho originálu.“

„ ,Alebo čo je dole na zemi‘ znamená nahradenie pravej duchovnej mentality/ duševnosti a vnímania reality lživými, zariadiac, aby vyzerali ako realita a skutočná duševnosť, neobsahujúc však nič z pravého života takej reality a takej duchovnej duševnosti. Inými slovami, tieto slová znamenajú odstránenie pravých substancií života a nahradenie ich zdanlivými, ktoré sa môžu podobať pravde, ale v skutočnosti sú prázdne a pusté, bez akéhokoľvek podstatného zmyslu a významu.“

„ ,Alebo čo je vo vode pod zemou‘ znamená zámenu alebo nahradenie prírodných dobier a prírodných právd (plurál!) reality Stvorenia niečím, čo nemá žiadne také kvality a atribúty, ale je ich najexternejšou a najkrajnejšou manifestáciou a následkom. Nahradiť pôvod alebo zdroj života jeho najkrajnejšími odvodeninami a považovať tieto odvodeniny za zdroj a pôvod života, znamená postaviť všetko na hlavu.“

„Teda, konglomerát týchto troch faktorov (neba, zeme, vody a toho, s čím súvzťažia), keď sa zamenia a nahradia samotnými odrazmi, znamená aktiváciu a mŕtvy život negatívneho stavu. Toto nastoľuje falošné nebo — alebo všetky zlá, ktoré nahrádzajú všetky dobrá; falošnú zem — alebo všetky lži, ktoré nahrádzajú všetky pravdy; a falošnú vodu — čiže spojenie a pseudo-manželstvo všetkých ziel a lží, čiže negatívny stav, ktorý nahrádza pravé duchovné manželstvo dobra a pravdy, čiže pozitívny stav.“

„Tak, ako je život pozitívneho stavu večným spojením alebo duchovným manželstvom lásky a múdrosti, dobra a pravdy a všetkých ostatných duchovných princípov, tak je aj život negatívneho stavu spojením alebo pseudo-duchovným manželstvom ziel a lží a všetkých ostatných pseudo-duchovných princípov, vlastných prirodzenosti negatívneho stavu.“

„Avšak ,nebo‘, ,zem‘ a ,voda‘ súvzťažia aj s najvnútornejšou duchovnou mysľou (nebo), s vnútornou mysľou alebo duševnosťou (zem) a s vonkajšou mysľou (voda alebo more). Odvodzovať z nich akúkoľvek božskosť znamená odvodzovať odvodeninu z odvodeniny. Žiadna z týchto myslí sama osebe a ako taká nie je boh. Preto z nich nemožno odvodiť nič, čo by bolo hodné uctievania. Odraz odrazu odrazu originálu a pripísanie zdroja života a božskosti tomu terciárnemu odrazu je popretím pravého Stvoriteľa. V tejto konotácii to ale tiež znamená nahradenie pravej mysle a jej troch aspektov falošnou mysľou a jej troma falošnými aspektmi, ktoré sa stávajú náhradami sentiencie tej mysle. Tá falošná myseľ je obrazom a podobou pravej mysle, predsa však nie je originálom. Ako by sa vám páčilo mať napríklad priemernú, bezcennú kópiu originálnej maľby, a potom zbožňovať tú kópiu, akoby to bol originál? Dáva to nejaký zmysel? No presne toto urobili aktivátori negatívneho stavu. Toto Prikázanie je varovaním pred takým opätovným súčasným a budúcim konaním.“

„ ,Nebudeš sa im klaňať ani im slúžiť‘ znamená, že prijatie ich do svojho života vytvára nutnosť znášať následky, dôsledky a výsledky aktivácie negatívneho stavu. Zhotovovať také obrazy a podoby je proces aktivácie negatívneho stavu. Klaňať sa im znamená znášať všetky následky, dôsledky a výsledky negatívneho stavu. Toto Prikázanie varuje pred takými činmi, lebo s prirodzenosťou negatívneho stavu je spätá odplata za jeho prijatie, tak ako je s prijatím pozitívneho stavu spätá odmena. Toto je zrejmé z nasledovných slov:“

„ ,Lebo Ja, Pán, tvoj Boh, som Bohom žiarlivým, navštevujúcim neprávosť otcov na deťoch do tretieho a štvrtého pokolenia tých, čo Ma nenávidia, ale preukazujem milosrdenstvo tisícom, tým, čo Ma milujú a zachovávajú moje prikázania!‘ “

„ ,Lebo Ja, Pán, tvoj Boh, som Bohom žiarlivým‘ znamená existenciu jedinej reality, duchovnej reality a reality pozitívneho stavu. Životom tejto reality je Stvoriteľ, tu nazývaný ,Pán, tvoj Boh‘. Slovo ,žiarlivý‘ znamená, že všetko ostatné, čo nepochádza z tejto reality alebo nie je jej integrálnou súčasťou, nemá žiadny zmysel a význam. Prijatie niečoho takého uvádza do chodu aktiváciu negatívneho stavu, ktorá je bolestivá a škodlivá nielen pre jeho aktivátorov a účastníkov, ale aj pre celé Stvorenie, čiže pre pravú realitu pozitívneho stavu. Súčasne to znamená, že každá alternatíva — prijatie, alebo odmietnutie pozitívneho stavu — podstatou svojho obsahu prináša všetky následky takých činov. Aktivátori negatívneho stavu sa tu volajú ,otcovia‘ a všetci, čo sa stotožňujú so životom negatívneho stavu, sa volajú ,deti‘.“

„ ,Navštevovať ich neprávosť‘ znamená aktivovať následky falošnej a zlej reality negatívneho stavu. ,Do tretieho a štvrtého pokolenia tých, čo Ma nenávidia‘ znamená pokiaľ existuje negatívny stav a je proti pravej realite pozitívneho stavu, ktorého životom je Stvoriteľ.“

„Tieto slová však tiež znamenajú proroctvo, že negatívnemu stavu nebude dovolené trvať na neurčito, ale len do tretieho — všetky aspekty negatívneho stavu, a štvrtého pokolenia — ich úplné vyčerpanie. ,Tretie pokolenie‘ znamená v tejto konotácii úplné odhalenie prirodzenosti negatívneho stavu. ,Štvrté pokolenie‘ znamená v tejto konotácii v jednom časovom cykle. ,Štyri‘ znamená zavŕšenie jedného časového cyklu. Nehovorí sa tam piate alebo šieste, alebo na neurčito, ako je to v prípade následkov prijatia a stotožnenia sa s pozitívnym stavom, čo je opísané v nasledujúcich slovách.“

„ ,Ale preukazujem milosrdenstvo tisícom, tým, čo Ma milujú a zachovávajú Moje prikázania.‘ Tu sú opísané následky a dôsledky prijatia pozitívneho stavu (,milovať Ma‘). ,Preukazovať milosrdenstvo‘ znamená zdieľať všetky atribúty, charakteristiky a podmienky pozitívneho stavu, ktoré sú čistá láska a múdrosť a veľké potešenie a radosť. Ako vidíte, v tomto význame nie sú dané žiadne obmedzenia, ako dlho toto zdieľanie a opätovanie (,preukazujem milosrdenstvo, tým, čo Ma milujú) bude pokračovať. Je povedané ,tisícom‘ — plurál. To znamená navždy, do večnosti.“

„Ak je pozitívny stav, ktorý je Prirodzenosťou Pána, vášho Boha, jediná realita, potom musí trvať naveky. Čokoľvek, čo má Prirodzenosť Absolútneho Boha, je navždy, pretože Boh vždy JE. Preto nemôžete ohraničovať trvanie toho. Výsledky úplného prijatia a stotožnenia sa s pozitívnym stavom zaručujú toto ,milosrdenstvo‘ alebo zdieľanie a opätovanie naveky, bez akýchkoľvek časových obmedzení. Toto nie je obmedzené len na jeden časový cyklus, ako je to v prípade negatívneho stavu, platí to pre všetky časové cykly, od večnosti do večnosti.“

„ ,Preukazovať milosrdenstvo‘ znamená tiež brať do úvahy relativitu tých, ktorí sú členmi pozitívneho stavu, a postúpiť im k zdieľaniu z Absolútnej Prirodzenosti Pána, vášho Boha len toľko, koľko môže každý člen pozitívneho stavu prijať v každom momente svojho bytia a existencie v súlade so Zákonom duchovného pokroku.“

„ ,Zachovávať Moje prikázania‘ znamená stotožniť sa so všetkými duchovnými princípmi pozitívneho stavu. ,Milovať Ma‘ znamená prijať svojho Stvoriteľa ako jediný zdroj života a opätovať Jeho/Jej Lásku.“

„V konotácii súčasnej pozície Nového Zjavenia je teraz toto Prikázanie nahradené nasledovným:“

„DRUHÝ DUCHOVNÝ PRINCÍP“

„Je a existuje len jedna realita — realita pozitívneho stavu. Pozitívny stav je Absolútnou Prirodzenosťou Pána Ježiša Krista, tvojho Boha, Ktorý/Ktorá neustále vyžaruje tento stav do Svojho Stvorenia. Pán Ježiš Kristus, tvoj Boh, pretože je Absolútny, aj keď je vždy prítomný vo Svojom Stvorení, predsa len vo všetkých ohľadoch Svoje Stvorenie presahuje a je viac než samotný pozitívny stav. Preto nemôže byť nič pozitívnej povahy odvodzované zo žiadnej časti Stvorenia, zo žiadnej z jeho foriem, aspektov, úrovní a stupňov, ale len z Pána Ježiša Krista, Ktorý/Ktorá je viac, než všetky tie časti. Robiť také odvodzovanie z ktorejkoľvek časti samotného Stvorenia je škodlivé a zraňujúce pre každého, kto prijme a stotožní sa s takou odvodeninou. Ponesieš následky takej separácie a nahradenia, ako aj pozitívne následky ako výsledok svojho uznania, prijatia a stotožnenia sa s faktom, že jediným zdrojom pozitívneho stavu a všetkého života je Pán Ježiš Kristus, ktorý presahuje úplne všetko, vrátane Svojho Stvorenia.“

„Máš uctievať priamo len Pána Ježiša Krista, vyhýbajúc sa ohavnému uctievaniu výtvorov Jeho/Jej tvorivého úsilia. Výtvory takého úsilia nemôžu byť nikdy náhradou za Tvorcu týchto výtvorov. Lebo JA, Pán Ježiš Kristus, SOM absolútne spravodlivý a milujúci Boh, Ktorý/Ktorá vymedzuje existenciu negatívneho stavu tých, čo učinili také výtvory zdrojom svojich životov, len na jeden časový cyklus, Ktorý/Ktorá však udržiava a poskytuje všetko potešenie a radosť Svojej Prirodzenosti a pozitívneho stavu navždy, do večnosti tým, čo opätujú Moju lásku a žijú v súlade s Mojimi duchovnými princípmi.“

„TentoDruhý Duchovný Princíp bude mať platnosť po všetky časové cykly. Od tejto chvíle nahrádza Druhé Prikázanie.“

„3. ,Nevezmeš meno Pána, svojho Boha, nadarmo‘ znamená používať všetky duchovné princípy, obsiahnuté v Jeho/Jej Prirodzenosti (Meno), z iných než duchovných dôvodov. Robiť niečo nadarmo znamená robiť to so zlými úmyslami, z nesprávnych dôvodov a s nevhodnou motiváciou. Znamená to tiež robiť niečo nie kvôli samotnému princípu, nie kvôli Pánovi, tvojmu Bohu, ale z nejakých iných, postranných alebo sebeckých dôvodov. Robiť to z týchto špatných dôvodov; používať duchovné princípy za účelom manipulácie, využívania, zneužívania a urážania iných; používať meno Božie na ubližovanie alebo škodenie komukoľvek a čomukoľvek znamená brať meno Pána, svojho Boha, nadarmo. Taký čin má za následok trest, ktorý je obsiahnutý v podstate akéhokoľvek typu zneužívania alebo zlého zaobchádzania. Toto je zjavné z druhej časti Tretieho Prikázania, kde je uvedené: ,lebo Pán nebude považovať za nevinného toho, kto berie Jeho meno nadarmo!‘ Každý musí niesť následky takého zlého používania a zneužívania.“

„Všetky duchovné princípy boli sformulované a dané všetkým za určitým účelom — používať ich produktívne, konštruktívne, tvorivo a v prospech všetkých, kvôli Pánovi Ježišovi Kristovi a kvôli samotným princípom — lebo robiť to a tak je správne. Používať ich na akékoľvek iné účely znamená brať meno Pána, svojho Boha, nadarmo, privolávajúc nevyhnutný trest. V takom prípade sa dotyčný stáva vinným z podvodu a sprenevery bohatstva, ktoré mu venoval jeho/jej Pán Boh. Pokiaľ s tým neprestane a neoľutuje to, požiadajúc o milosrdenstvo a odpustenie Pána toho bohatstva, spôsobí si všemožnú bolesť a ujmu, stanúc sa otrokom negatívneho stavu, čo ho vylúči z členstva v pozitívnom stave.“

„V konotácii súčasnej pozície Nového Zjavenia toto prikázanie znamená zneužívanie a zlé používanie duchovných princípov Novej Prirodzenosti Pána Ježiša Krista na ospravedlňovanie a odôvodňovanie svojich vlastných túžob, prianí, chcení, postojov a spôsobov správania, nezlučiteľných s obsahom a zmyslom samotných tých princípov. Znamená to tiež používanie mena Pán Ježiš Kristus v akomkoľvek inom význame než vo význame Jeho/Jej Novej Prirodzenosti, ako Jediného Boha Nedielneho. Používať toto Meno v akomkoľvek inom význame než vo význame tejto Novej Prirodzenosti odteraz znamená brať to Meno nadarmo. Takým konaním sa dotyčný vylučuje z členstva v pozitívnom stave. Keď už je raz vylúčený, musí niesť následky toho vylúčenia.“

„V tomto ohľade sa Tretie Prikázanie nahrádza nasledovným, Tretím Duchovným Princípom:“

„TRETÍ DUCHOVNÝ PRINCÍP“

„Meno Božie je Pán Ježiš Kristus. Používať toto Meno Božie v akomkoľvek inom význame alebo používať ho ako prostriedok manipulácie, využívania, zneužívania alebo špatného zaobchádzania s inými, alebo používať ho s akoukoľvek postrannou, neduchovnou motiváciou a úmyslom, znamená vylúčenie sa z členstva v pozitívnom stave. Následok takého vylúčenia je pripravenie sa o všetko, čo je obsiahnuté v prirodzenosti pozitívneho stavu.“

„Tretí Duchovný Princíp bude platný do konca tohto časového cyklu. Len čo sa tento časový cyklus skončí, bude upravený, preformulovaný alebo nahradený. Od tohto momentu však nahrádza Tretie Prikázanie.“

„4. ,Pamätaj na deň Sabatu, aby si ho svätil.‘ Pamätať na deň Sabatu v tejto konotácii znamená byť si vždy vedomý svojho pravého a skutočného pôvodu. Treba mať neustále na mysli, že zdrojom pravého života je Absolútny Zdroj Života — Pán Ježiš Kristus — Ktorý/Ktorá sa v čase, keď bolo toto prikázanie dané, volal Pán, tvoj Boh. Svätiť ho znamená mať toto na pamäti, uznať to a prijať ako nepopierateľný fakt, ako axiómu. Ďalším významom slova ,Sabat‘ je stav definitívneho dokončenia, stav dokonalosti a stav toho najvnútornejšieho. V tomto stave robí človek všetko z toho najvnútornejšieho a všetko priraďuje tej najvnútornejšej Duchovnej Mysli, kde je prítomnosť Pána, vášho Boha. Byť v prítomnosti Pána, svojho Boha, znamená byť v úplnom mieri, pokoji, kľude a tíšine. Tento stav nie je dovolené rušiť žiadnymi inými faktormi.“

„Vždy, keď sa jedinec nachádza v stave vnútrajška, čiže v prítomnosti Pána, svojho Boha, komunikuje so zdrojom svojho života — Stvoriteľom. Tá komunikácia je základom, na ktorom je postavené všetko ostatné a z ktorého pochádza všetko ostatné. Preto je to ten najsvätejší a najželateľnejší stav.“

„Tretí význam slova ,Sabat‘ je praktický. Odporúča sa venovať niečo zo svojho každodenného času pravidelnému procesu vchádzania dovnútra, za účelom tejto životne dôležitej a zásadnej komunikácie so svojím Stvoriteľom a Tvorcom.“

„ ,Šesť dní budeš pracovať a konať všetku svoju prácu‘ znamená, že ste zodpovední a povinní skladať účty za svoj život, ktorý vám bol poskytnutý vaším Pánom Bohom, a že si máte zaopatriť všetky nutné prostriedky na to, aby ste zachovávali ten život funkčný, užitočný, napĺňajúci a uspokojujúci. ,Šesť dní‘ tu znamená väčšinu času, ale nie stále. Číslo šesť v tejto konotácii znamená nie všetok čas a ,dni‘ znamenajú takmer všetok čas. Starostlivosť o váš každodenný život si vyžaduje vašu pozornosť po väčšinu času.“

„V ďalšom význame ,šesť dní‘ znamená šesť krokov duchovnej transformácie z negatívneho stavu do pozitívneho stavu, vrcholiac v siedmom dni, ktorý je stavom dokončenia a začlenenia sa do pozitívneho stavu a odpočinutia si od negatívneho stavu. Keď už je niekto v pozitívnom stave, čiže v siedmom dni, nie je už viac vystavený biede, utrpeniu, zmätku, rozptyľovaniu, nepokoju, násiliu a neistote negatívneho stavu. Len čo jedinec príde do pozitívneho stavu, čiže v siedmy deň — Sabat — žiadne aspekty jeho mysle a individuality už nemôžu byť vystavené protivnej prirodzenosti negatívneho stavu. Toto sa myslí nasledovnými slovami Štvrtého Prikázania: ,Šesť dní budeš pracovať a konať všetku svoju prácu, ale siedmy deň je Sabat Pána, tvojho Boha. Vtedy nebudeš pracovať: ty ani tvoj syn, ani tvoja dcéra, ani tvoj sluha, ani tvoja slúžka, ani tvoj dobytok, ani tvoj cudzinec, ktorý je v tvojich bránach.‘ “

„Týmito slovami (syn, dcéra atď.) sú opísané rôzne aspekty jedincovej mysle, od najvnútornejšej duchovnej mysle (slovom ,ty‘) po najexternejšie a najzovňajšie aspekty vedomej mysle, venujúce sa skúmaniu a vedomému uvedomovaniu si svojho fyzického prostredia (slovami ,tvoj cudzinec, ktorý je v tvojich bránach‘). Len čo je proces duchovnej transformácie dokončený a nastolený siedmy deň alebo Sabat — pravý duchovný a nebeský stav — žiadny z aspektov celej mysle nemôže už byť vystavený ničomu, čo je vlastné prirodzenosti negatívneho stavu. Toto je skutočný význam tohto prikázania.“

„ ,Lebo za šesť dní urobil Pán nebesia a zem, more a všetko, čo je v nich, a v siedmy deň odpočíval...‘ Tu je opísaný proces úplnej duchovnej transformácie sentientnej mysle, uväznenej v negatívnom stave, a ako boli najprv duchovná myseľ (Nebo); potom vnútorná myseľ (zem); a potom vonkajšia myseľ (more) a všetky ich rôzne súhrnné aspekty (a všetko, čo je v nich) vyslobodené z otroctva negatívneho stavu a skonvertované do pozitívneho stavu. A pretože z mŕtveho života negatívneho stavu vás nemôže vyslobodiť nikto iný, len Pán, váš Boh, Pán je ten, Kto je Tvorcom a Osloboditeľom pozitívneho stavu vo všetkých aspektoch vašej mysle a života. To, že na siedmy deň odpočíval, znamená, že dielo tejto transformácie bolo úspešne dokončené a jeho výsledky boli trvale nastolené.“

„ ,Preto Pán požehnal deň Sabatu a posvätil ho‘ znamená, že výsledky duchovnej transformácie sú nebeským stavom, ktorý presahuje akékoľvek iné stavy. Taký stav má byť udelený každému, kto dokončil tento proces, so všetkými dôsledkami pozitívneho stavu Nebies, pretože v tom stave je večná prítomnosť Pána, vášho Boha (,posvätil ho‘).“

„V konotácii súčasnej časti Nového Zjavenia toto prikázanie znamená, že konečným výsledkom akejkoľvek duchovnej transformácie je plné prijatie Novej Prirodzenosti Pána Ježiša Krista do svojho života. Toto prijatie predstavuje jedincov ,deň Sabatu‘, ktorého výsledkom bude nakoniec úplný pokoj od akýchkoľvek vplyvov a aspektov mŕtveho života negatívneho stavu (po vašom odchode z negatívneho stavu). To tiež prorocky naznačuje, že Pán, váš Boh, ,neodpočíval‘, kým nezačlenil a nezlúčil so Svojou Prirodzenosťou ľudské fyzické telo-mäso a nestal sa Pánom Ježišom Kristom. Tento fakt Mu/Jej teraz umožňuje zahájiť proces duchovnej transformácie všetkých, ktorí sú uväznení v negatívnom stave na ktoromkoľvek mieste, z ich vlastnej pozície, a na ich žiadosť ich vyviesť z práce ich šiestich dní do siedmeho dňa pokoja, radosti a šťastia pozitívneho stavu — Sabatu — a do najvnútornejšieho stavu.“

„Z tohto pramení formulácia Štvrtého Duchovného Princípu:“

„ŠTVRTÝ DUCHOVNÝ PRINCÍP“

„Pamätaj na pravý zdroj svojho života a na všetky duchovné princípy, zakorenené v tvojej najvnútornejšej Duchovnej Mysli. Máš vyvažovať svoj život takým spôsobom, aby si venoval patričnú a rovnakú starostlivosť všetkým aspektom, úrovniam, stupňom a sféram svojho každodenného života a žitia. Si zodpovedný a povinný skladať účty za svoj vlastný život, a len za svoj vlastný život, jeho Absolútnemu Tvorcovi — Pánovi Ježišovi Kristovi. Máš venovať niečo zo svojho každodenného času vchádzaniu dovnútra, zahrnúc do toho procesu všetky aspekty svojej mysle — od najvnútornejšej Duchovnej Mysle po najexternejšiu, vonkajšiu vedomú myseľ — a v tom stave máš komunikovať a byť v dôvernom kontakte s Pánom Ježišom Kristom, tvojím Bohom, ktorý je vždy prítomný v tom stave. Máš uznať fakt, že tvoja duchovná transformácia z položenia mŕtveho života negatívneho stavu do položenia pravého života pozitívneho stavu a stanie sa nebeským mužom/ženou sa môže aktualizovať, uskutočniť a stať realitou len vďaka snahám Pána Ježiša Krista, tvojho Boha osobne. Dokončenie tvojej duchovnej transformácie, a napokon stanie sa mužom/ženou nebies, je požehnané a posvätené Pánom Ježišom Kristom, tvojím Bohom.“

„Odteraz tento Štvrtý Duchovný Princíp nahrádza Štvrté Prikázanie.“

„Platnosť väčšiny obsahu Štvrtého Duchovného Princípu, s určitými budúcimi úpravami po ukončení tohto časového cyklu, je aplikovateľná na všetky časové cykly. Posledná časť tohto Princípu bude na konci tohto časového cyklu preformulovaná a pravdepodobne nahradená.“

„5. ,Cti si otca svojho a matku svoju, aby tvoje dni mohli byť dlho na zemi, ktorú ti Pán, tvoj Boh, dáva.‘ “

„ ,Ctiť si otca svojho a matku svoju‘ znamená uznať a prijať fakt, že každý sa zrodil z dvoch prvkov, použitých Pánom Ježišom Kristom, vaším Bohom — z maskulínneho zdrojového prvku (,otec‘) a z feminínneho zdrojového prvku (,matka‘). Znamená to tiež, že esenciou jedincovho života je dobrota a láska (,matka‘) a substanciou jedincovho života je pravda a múdrosť (,otec‘). Sú spojené v najvnútornejšej Duchovnej Mysli a sú kľúčom, ktorým sa otvára vstup do pozitívneho stavu. Pozitívny stav je duchovným manželstvom feminínnych a maskulínnych princípov, lásky a múdrosti, dobra a pravdy a pozitívnych skutkov a viery. Ctenie si ich, čiže prijatie ich ako integrálnej súčasti svojho života je zárukou toho, že ,tvoje dni budú dlho na zemi, ktorú ti Pán, tvoj Boh, dáva‘.“

„ ,Tvoje dni mohli byť dlho‘ znamená navždy, do večnosti. Slovo ,dlho‘, keď sa aplikuje na pozitívny stav, znamená navždy, do večnosti. ,Na zemi‘ znamená pozitívny stav Nebies. Ako si pamätáte, deti Izraela mali zdediť krajinu Kanaán. Duchovnou súvzťažnosťou krajiny Kanaán je pozitívny stav Nebies. ,Ktorú ti Pán, tvoj Boh, dáva‘ znamená, že je to Jeho/Jej pozitívny stav a že On/Ona ho dáva ako dedičstvo každému, kto sa nachádza v stave vyššie opísaného duchovného manželstva.“

„V konotácii tejto časti Nového Zjavenia toto prikázanie znamená, že Nová Prirodzenosť Pána Ježiša Krista, ktorá v Sebe zahŕňa aj všetky prvky svetského otca (Jozefa) a svetskej matky (Márie), sa má ctiť ako jediný Zdroj skutočného materstva a otcovstva a ako Absolútne Zjednotenie a Duchovné Manželstvo všetkých prvkov bytia a existencie, vrátane prvkov vzatých zo Zóny Vymiestnenia a planéty Nula (po ich očistení od všetkých ziel a lží a po ich Zbožštení). Ctiť si tento fakt zaručuje, že dotyčný bude navždy dedičom daru Pána Ježiša Krista, svojho Boha — večného života v pozitívnom stave.“

„Z tohto faktu pramení formulácia Piateho Duchovného Princípu:“

„PIATY DUCHOVNÝ PRINCÍP“

„Miluj, rešpektuj a cti si Pána Ježiša Krista, svojho Boha, v Jeho/Jej Novej Prirodzenosti ako svojho jediného pravého Otca a Matku, Ktorý/Ktorá je Absolútnym Zjednotením a Integráciou všetkých prvkov v bytí a existencii a všetkých prvkov bytia a existencie. Spoznaj, miluj, rešpektuj a prijmi svoju pravú prirodzenosť, ktorá pochádza z duchovného manželstva všetkých princípov feminity a všetkých princípov maskulinity, lásky a múdrosti, dobra a pravdy a pozitívnych skutkov a viery, poskytnutých ti Pánom Ježišom Kristom, tvojím Bohom, aby si sa mohol stať večným dedičom a vlastníkom pozitívneho stavu Nebies, ktorý ti Pán Ježiš Kristus, tvoj Boh, dáva slobodne a jednoznačne, navždy, do večnosti.“

„Odteraz tento Piaty Duchovný Princíp nahrádza Piate Prikázanie. Bude platiť po všetky časové cykly.“

„6. ,Nezabiješ‘. Toto prikázanie naznačuje, že každému je daný dar života slobodne. Bez ohľadu na to, čo vy alebo iní robia s tým životom, keďže je to ich život, a nie váš, nemáte právo zrušiť ten život nijakým spôsobom a štýlom. V dare života, v schopnosti každého byť slobodný, vykonávať voľby a meniť sa, je prítomnosť Pána, vášho Boha. Páchaním akéhokoľvek násilia na tom živote rušíte tú prítomnosť (zabíjate ju).“

„Ďalším významom slova ,nezabiješ‘ je ničenie akéhokoľvek duchovného uvedomenia v sebe alebo v druhých. Popierať, že existuje Boh, že duchovné princípy sú skutočnými regulátormi všetkých aspektov akéhokoľvek života a presviedčať iných o tejto lži znamená duchovne zabíjať seba a iných. Toto je najhorší druh zabitia.“

„V konotácii tejto časti Nového Zjavenia zabiť niekoho znamená presviedčať seba a iných, po prijatí faktu, že Pán Ježiš Kristus v Jeho/Jej Novej Prirodzenosti je Jediným Pánom, vaším Bohom, Najvyšším, že to tak nie je, a následne odmietať a popierať všetky duchovné princípy Nového Zjavenia a Novú Prirodzenosť Pána Ježiša Krista. Takto konať znamená duchovne zabíjať seba a iných. Takéto zabitie je horšie než akékoľvek iné. Pre takého jedinca by bolo lepšie, keby pôvodne vôbec neprijal zásady Nového Zjavenia.“

„Z pozície tejto časti Nového Zjavenia je formulácia Šiesteho Duchovného Princípu nasledovná:“

„ŠIESTY DUCHOVNÝ PRINCÍP“

„Máš rešpektovať život a voľby každého jedinca bez ohľadu na to, aké voľby to sú. Máš sa vyhýbať tomu, aby si úmyselne a zámerne škodil, ubližoval alebo používal násilie akoukoľvek formou a spôsobom voči komukoľvek, voči sebe, alebo voči Pánovi Ježišovi Kristovi, tvojmu Bohu.“

„Tento Šiesty Duchovný Princíp nahrádza Šieste Prikázanie. Má platnosť po všetky časové cykly.“

„7. ,Nescudzoložíš‘. Toto prikázanie má v podstate tri významy. Jeden sa týka Boha. Uctievať akéhokoľvek iného Boha alebo bohov, alebo osoby, alebo veci než Jediného Boha — Stvoriteľa — je duchovným cudzoložstvom. Ak je niekto predĺžením a procesom svojho Stvoriteľa, považovať za svojho Stvoriteľa niekoho iného je cudzoložné; znamená to byť neverný pravde. V tomto ohľade je Stvoriteľ ponímaný ako Manžel Svojho Stvorenia (všetkých sentientných entít) a Stvorenie (všetky sentientné entity) ako Jeho/Jej manželka. Preto, ak táto ,manželka‘ považuje za svojho milenca niekoho iného než svojho právoplatného a zákonitého Manžela, je vinná z cudzoložstva.“

„Druhý význam sa týka každého vlastnej prirodzenosti. Každý je jedinečným nositeľom jedinečného aspektu života. Je neodlučiteľne spojený alebo v manželstve s tým aspektom. Túžiť, chcieť alebo spájať sa s akýmkoľvek iným aspektom, ktorý nemá jedincovu vlastnú prirodzenosť, a preto k nemu nepatrí, znamená cudzoložiť alebo byť cudzoložný. Jedinec sa stáva neverným svojej vlastnej prirodzenosti, s ktorou je naveky v manželstve.“

„Každý je vždy svojou vlastnou prirodzenosťou. Toto sa nikdy nemôže zmeniť. Koniec koncov, každého jedinečná prirodzenosť je určená jedinečným aspektom života zo Stvoriteľa. Každý je Jeho/Jej predĺžením a procesom. Prirodzenosť tohto aspektu, pretože je jeho zdroj Absolútny, sa nemôže nikdy vyčerpať. Dotyčný je teda s ním naveky v manželstve.“

„Túžiť po nejakej inej prirodzenosti alebo chcieť sa vzdať alebo potlačiť, alebo zatlačiť ju a namiesto toho hrať alebo prijať inú rolu alebo prirodzenosť, alebo totožnosť znamená páchať cudzoložstvo voči svojej vlastnej prirodzenosti.“

„Tretí význam tohto pojmu sa týka vzťahu s inými jedincami, najmä s opačným pohlavím. Akýkoľvek vzťah s kýmkoľvek z akýchkoľvek iných dôvodov než kvôli vzájomnému prospechu, zdieľaniu, výmene, opätovaniu, radosti, rozkoši, pôžitku a dobru všetkých je cudzoložný. Toto platí najmä ak je to vzťah v záujme postranných, sebeckých dôvodov, s postrannými úmyslami a motiváciami, bez akéhokoľvek ohľadu alebo zreteľa na potreby a prirodzenosť tej druhej osoby (osôb).“

„V tomto prípade dotyčný porušuje všetky duchovné princípy vzťahu. Také porušenie predstavuje skutočný cudzoložný vzťah.“

„Toto ponímanie je platné aj v konotácii tejto časti Nového Zjavenia, s jednou zmenou: Tá zmena sa týka Novej Prirodzenosti Pána Ježiša Krista. Ako si pamätáte z druhej kapitoly tejto knihy, bolo tam uvedené, že každý, kto po prečítaní tých slov bude naďalej uctievať nejakého iného Boha — pod akýmkoľvek iným menom — než Pána Ježiša Krista v Jeho/Jej pravej Prirodzenosti, a každý, kto odmieta a popiera princípy Nového Zjavenia a namiesto toho lipne na starom a tradičnom spôsobe uctievania Boha, pácha duchovné cudzoložstvo.“

„Z vyššie uvedeného tvrdenia vyplýva Siedmy Duchovný Princíp:“

„SIEDMY DUCHOVNÝ PRINCÍP“

„Máš uctievať len Pána Ježiša Krista, tvojho Boha, v Jeho/Jej Pravej Novej Prirodzenosti. Máš byť naveky verný a oddaný Jeho/Jej Prirodzenosti a svojej vlastnej prirodzenosti. Máš nadväzovať vzťah so všetkými ostatnými jedincami len z pozície svojej vlastnej jedinečnej prirodzenosti a len s pozitívnym a dobrým úmyslom a motiváciou a zo správnych dôvodov, kvôli všetkým duchovným princípom takých vzťahov.“

„Tento Siedmy Duchovný Princíp nahrádza Siedme Prikázanie. Obsah tohto princípu bude platný po všetky časové cykly.“

„8. ,Neukradneš‘. Toto Prikázanie má dva významy. Jeden sa týka duchovného princípu, že všetko súce a existujúce patrí Pánovi, vášmu Bohu, teraz Pánovi Ježišovi Kristovi, vášmu Bohu. Tvrdiť, že to nie je tak a nástojiť na tom, že to, čo kto má, je jeho/jej vlastné, znamená kradnúť to právoplatnému majiteľovi. Celé Stvorenie patrí Stvoriteľovi. On/Ona je právoplatný majiteľ Stvorenia. Preto tvrdiť, že niečo v Stvorení je niekoho vlastný majetok, privlastňujúc si to bez dovolenia Stvoriteľa a bez uznania pravého Zdroja a Vlastníka toho, znamená byť zlodej a lupič.“

„Druhý význam sa týka faktu, že každý jedinec má právo vlastniť svoju vlastnú individualitu a všetky statky a zložky k nej pripojené, vo všetkých ich aspektoch, vrátane fyzických a prírodných aspektov. To vlastníctvo tomu jedincovi pridelil Stvoriteľ. Násilne si prisvojiť niečo, čo patrí iným, v akomkoľvek ohľade alebo akýmikoľvek prostriedkami či spôsobom, znamená byť zlodej a lupič. Znamená to tiež byť v negatívnom stave.“

„V konotácii tejto časti Nového Zjavenia zostáva vyššie uvedená definícia platná s dôležitým dodatkom, že každý, kto popiera Novú Prirodzenosť Pána Ježiša Krista a to, že On/Ona je Jediný Boh Nedielny, je zlodej a lupič tohto faktu. Keďže nie je a neexistuje iný Boh, všetko v Stvorení, ako aj v Zóne Vymiestnenia a na planéte Nula patrí Pánovi Ježišovi Kristovi. On/Ona je teraz, po získaní Novej Prirodzenosti, jediný právoplatný vlastník všetkého súceho a existujúceho, vrátane celej Zóny Vymiestnenia a planéty Nula. Každý, kto si nárokuje vlastníctvo ktorejkoľvek z týchto oblastí, stavov, kondícií, procesov alebo čohokoľvek, čo máte, okráda Pána Ježiša Krista, stávajúc sa tak zlodejom a lupičom.“

„Z tohto vyplýva formulácia Ôsmeho Duchovného Princípu:“

„ÔSMY DUCHOVNÝ PRINCÍP“

„Máš uznať a prijať fakt, že Pán Ježiš Kristus, tvoj Boh, je jediný oprávnený vlastník úplne všetkého súceho a existujúceho, bez akejkoľvek výnimky či vylúčenia niečoho. Máš si ctiť svoje vlastné právo a výsadu vlastniť a mať svoju vlastnú individualitu, ako aj právo akýchkoľvek iných jedincov vlastniť ich vlastné individuality a všetko, čo im patrí v akomkoľvek zmysle a v akýchkoľvek ich aspektoch, bez toho, aby si si niekedy privlastňoval, čo ti nepatrí a čo nie je súčasťou tvojho vlastného majetku.“

„Opäť, tento Ôsmy Duchovný Princíp nahrádza Ôsme Prikázanie, súc platný po všetky časové cykly.“

„9. ,Nevydáš falošného svedectva proti svojmu blížnemu‘. Toto Prikázanie má tiež dva významy. Jeden sa týka Pána, vášho Boha. Znamená, že nikto by si o Bohu nemal nikdy myslieť, pociťovať alebo hovoriť nič, čo nie je pravda a čo nie je neoddeliteľným stavom Jeho/Jej Prirodzenosti. Takže, napríklad tvrdiť, že Boh osobne trestá ľudí alebo ich odsudzuje do Pekiel atď., znamená vydávať falošné svedectvo proti Bohu. Keďže On/Ona je Absolútny Pán a Vládca všetkého, On/Ona je váš Najbližší Blížny. Svedčiť o Jeho/Jej Prirodzenosti spôsobom, ktorý je s tou Prirodzenosťou nezlučiteľný, alebo pripisovať Bohu skutky, správanie, postoje, charakteristiky alebo črty, ktoré nie sú z Jeho/Jej Prirodzenosti a ktoré nie je schopný konať, znamená vynášať falošné svedectvo proti svojmu Blížnemu Číslo Jedna. Druhý význam tohto Prikázania sa týka vlastnej prirodzenosti každého a ako vníma prirodzenosť iných.“

„V tejto konotácii je prirodzenosť každého tiež jeho/jej blížnym, tak ako je jeho/jej blížnym akákoľvek iná sentientná entita. Myslieť si, cítiť, hovoriť alebo tvrdiť o sebe, a tiež o iných niečo, čo nie je tak alebo čo nie je súčasťou jeho/jej alebo ich vlastnej prirodzenosti, alebo pripisovať sebe alebo iným akékoľvek skutky, pocity, emócie, myšlienky, úmysly, správanie a postoje, ktoré jemu/jej alebo iným nikdy neprišli na um, znamená vydávať falošné svedectvo proti sebe a/alebo iným. V konotácii tejto časti Nového Zjavenia je obsah tohto Prikázania plne platný, s dôležitým dodatkom, že tvrdiť, myslieť si, mať pocit alebo hovoriť, že Pán Ježiš Kristus nie je Jediný Boh Nedielny a že neskrížil, nevniesol a nevčlenil Svoje ľudské telo-mäso do celku Svojej Prirodzenosti, alebo že On/Ona nie je jediný Spasiteľ, Pán a Vládca úplne všetkého, vrátane Zóny Vymiestnenia a planéty Nula, znamená vydávať falošné svedectvo proti Nemu/Nej ako proti svojmu Najbližšiemu Blížnemu.“

„Preto v tomto ohľade je formulácia Deviateho Duchovného Princípu nasledovná:“

„DEVIATY DUCHOVNÝ PRINCÍP“

„Máš si myslieť, pociťovať, hovoriť a tvrdiť o Pánovi Ježišovi Kristovi, svojom Bohu, ako aj o iných a o sebe len to, čo je pravdivé, správne a náležité, bez pridávania, skresľovania, prekrúcania, falšovania alebo popierania čohokoľvek, čo im náleží. Oni všetci sú tvoji blížni; a Pán Ježiš Kristus, tvoj Boh, je tvoj Najbližší Blížny.“

„Presne od tohto momentu Deviaty Duchovný Princíp nahrádza Deviate Prikázanie. Jeho platnosť bude zachovaná po všetky časové cykly, s príslušným pravidelným prehodnocovaním, najmä pred začiatkom každého Nového Časového Cyklu.“

„10. ,Nebudeš bažiť po dome svojho blížneho; nebudeš bažiť po žene svojho blížneho, ani po jeho sluhovi, ani po jeho slúžke, ani po jeho volovi, ani po jeho oslovi, ani po ničom, čo jeho jest‘. Jedna konotácia tohto Prikázania sa týka Stvoriteľa ako Absolútneho Blížneho. Druhá sa týka každého jednotlivca. Čo sa týka prvej konotácie tohto významu, jedinec by nikdy nemal bažiť, prahnúť alebo si intenzívne priať byť Bohom, mať Jeho/Jej moc (dom blížneho); mať Jeho/Jej Prirodzenosť a/alebo Jeho/Jej Myseľ (žena blížneho); Jeho/Jej Absolútne Atribúty (sluhovia a slúžky); žiadnu z Jeho/Jej Absolútnych Schopností (vôl); Jeho/Jej Absolútnu Rozhodnosť (osol) či akékoľvek iné črty, kondície, stavy alebo čokoľvek, čo je čisto Božskej Prirodzenosti.“

„V tomto ohľade toto prikázanie znamená, že nikto nemôže byť nikdy Bohom; že nikto nie je Boh, pretože, súc stvorený, nemôže byť nikdy absolútny, ale len relatívny k tomu absolútnemu. Z tohto významu pochádza druhá konotácia tohto Prikázania: Každý má uznať a prijať fakt, že nie je Boh a že nikdy nemôže dosiahnuť Absolútnu Úroveň Boha, pretože Boh bude vždy presahovať akúkoľvek úroveň, položenie, stav alebo čokoľvek, čo môže ktokoľvek dosiahnuť. Preto má byť každý vďačný, uznanlivý, oceňujúci a spokojný s tým, čím je a s tým, čo má, prijmúc svoju vlastnú prirodzenosť a všetky statky k nej priložené v akejkoľvek forme a stave, prijmúc obmedzenosť svojej relatívnej prirodzenosti, bez toho, aby niekedy závidel iným jedincom ich prirodzenosť a statky, alebo aby chcel mať, čo majú iní, alebo byť taký, ako sú oni.“

„Z hľadiska tejto časti Nového Zjavenia zostáva obsah tohto prikázania v súčasnosti plne platný a aplikovateľný s jedným dôležitým dodatkom: Jedinec nebude prahnúť, túžiť, želať si alebo bažiť po tom, aby bol Absolútnym Spojením a Zjednotením všetkých prvkov Stvorenia, Zóny Vymiestnenia a planéty Nula, ako je Pán Ježiš Kristus.“

„Ďalším aspektom tohto prikázania je vyhýbať sa venovaniu všetkých svojich životných snáh, zameriavaniu svojich intenzívnych túžob a žiadostivosti na získavanie podobných vecí a majetku, ako majú iní ľudia, aby sa s nimi súťažilo a ukázalo sa im, že je možné mať rovnaké veci, a ešte lepšie. Takýto postoj okráda o všetky dôležité životné energie. Tieto energie, dané každému Pánom Ježišom Kristom, by mali byť venované rozvoju a realizácii svojich vlastných zdrojov na všetkých úrovniach svojej mysle, namiesto ich mrhania na také bláznivé túžby. Ak mrháte svojimi energiami týmto spôsobom, staviate sa do pozície zlého a lenivého sluhu, vyhodeného do vonkajšej temnoty, ako je to opísané v podobenstve Ježiša Krista o talentoch (vykreslenom predtým). Podľa tejto úvahy je formulácia Desiateho Duchovného Princípu, nasledovná:“

„DESIATY DUCHOVNÝ PRINCÍP“

„Máš uznať a prijať vo všetkej skromnosti, poníženosti a pokore fakt, že nie si Pán Ježiš Kristus, tvoj Boh, Ktorý/Ktorá je Absolútny a Jediný, Kto absolútne JE. Nikdy nemôžeš byť Bohom alebo mať moc Pána Ježiša Krista, tvojho Boha. Máš byť vďačný, oceňujúci a spokojný s tým, čo máš a čo si a ako veľa či málo toho máš. Máš si ctiť so všetkou láskou a múdrosťou jedinečných jednotlivcov a potreby všetkých ostatných, ktorí majú inú prirodzenosť, inú úlohu, inú rolu a iný osud a s tým všetkým súvisiace iné dary, talenty, schopnosti, nástroje a statky než ty, bez toho, aby si niekedy túžil, prahol a bažil po tom, čo právom patrí im. Namiesto súťaženia s inými, usilovaním sa byť ako oni alebo mať to, čo majú oni, alebo namiesto mrhania svojej energie na zhromažďovanie všemožného majetku, máš s inými spolupracovať, podporovať ich a byť im nápomocný, ako treba, kedy treba a ak treba. A máš byť taký kvôli princípu, bez očakávania čohokoľvek na oplátku.“

„Takže, tento Desiaty Duchovný Princíp nahrádza Desiate Prikázanie. Bude platný po všetky časové cykly, s budúcimi úpravami. Záležitosť budúcej modifikácie, zmeny, predefinovania alebo nahradenia ktoréhokoľvek z týchto Desiatich Duchovných Princípov sa týka času, keď už negatívny stav nebude mať žiadny význam lebo už nebude. Vtedy už bude potreba tejto revízie zrejmá. Vzhľadom k nahradeniu Desiatich Božích Prikázaní, ktoré obsahovali hlboký duchovný vnútorný význam, Desiatimi Duchovnými Princípmi, existujú niektoré dôležité a podstatné tajomstvá o týchto Nových Princípoch. Budú formulované v ďalšej kapitole.“

„Peter, zhrnul by si, prosím ťa, na záver tejto kapitoly týchto Desať Duchovných Princípov do jedného kompaktného radu, aby mohli prípadným čitateľom dať lepší zmysel? Ďakujem ti.“

DESAŤ DUCHOVNÝCH PRINCÍPOV

1. Ja som Pán Ježiš Kristus, tvoj Boh, v súhrne Ľudského Božieho a Božieho Ľudského, Kto je tvojím Spasiteľom z negatívneho stavu a zo všetkých jeho ziel a lží a Kto je Jediný/Jediná, Kto má Absolútnu Moc a Absolútnu Schopnosť vyviesť ťa zo Zóny Vymiestnenia, z planéty Nula a zo stavu otroctva do podmienok pozitívneho stavu slobody, nezávislosti, lásky a múdrosti. Budeš mať osobný, súkromný a intímny vzťah len so Mnou, uvedúc všetky záležitosti svojho života do Mojej osobnej pozornosti; nebudeš vzývať žiadnych iných prostredníkov alebo bohov pod žiadnymi inými menami.

2. Je a existuje len jedna realita — realita pozitívneho stavu. Pozitívny stav je Absolútnou Prirodzenosťou Pána Ježiša Krista, tvojho Boha, Ktorý/Ktorá neustále vyžaruje tento stav do Svojho Stvorenia. Pán Ježiš Kristus, tvoj Boh, pretože je Absolútny, aj keď je vždy prítomný vo Svojom Stvorení, predsa len vo všetkých ohľadoch Svoje Stvorenie presahuje a je viac než samotný pozitívny stav. Preto nemôže byť nič pozitívnej povahy odvodzované zo žiadnej časti Stvorenia, zo žiadnej z jeho foriem, aspektov, úrovní a stupňov, ale len z Pána Ježiša Krista, Ktorý/Ktorá je viac, než všetky tie časti. Robiť také odvodzovanie z ktorejkoľvek časti samotného Stvorenia je škodlivé a zraňujúce pre každého, kto prijme a stotožní sa s takou odvodeninou. Ponesieš následky takej separácie a nahradenia, ako aj pozitívne následky ako výsledok svojho uznania, prijatia a stotožnenia sa s faktom, že jediným zdrojom pozitívneho stavu a všetkého života je Pán Ježiš Kristus, ktorý presahuje úplne všetko, vrátane Svojho Stvorenia.

Máš uctievať priamo len Pána Ježiša Krista, vyhýbajúc sa ohavnému uctievaniu výtvorov Jeho/Jej tvorivého úsilia. Výtvory takého úsilia nemôžu byť nikdy náhradou za Tvorcu týchto výtvorov. Lebo JA, Pán Ježiš Kristus, SOM absolútne spravodlivý a milujúci Boh, Ktorý/Ktorá vymedzuje existenciu negatívneho stavu tých, čo učinili také výtvory zdrojom svojich životov, len na jeden časový cyklus, Ktorý/Ktorá však udržiava a poskytuje všetko potešenie a radosť Svojej Prirodzenosti a pozitívneho stavu navždy, do večnosti tým, čo opätujú Moju lásku a žijú v súlade s Mojimi duchovnými princípmi.

3. Meno Božie je Pán Ježiš Kristus. Používať toto Meno Božie v akomkoľvek inom význame alebo používať ho ako prostriedok manipulácie, využívania, zneužívania alebo špatného zaobchádzania s inými, alebo používať ho s akoukoľvek postrannou, neduchovnou motiváciou a úmyslom, znamená vylúčenie sa z členstva v pozitívnom stave. Následok takého vylúčenia je pripravenie sa o všetko, čo je obsiahnuté v prirodzenosti pozitívneho stavu.

4. Pamätaj na pravý zdroj svojho života a na všetky duchovné princípy, zakorenené v tvojej najvnútornejšej Duchovnej Mysli. Máš vyvažovať svoj život takým spôsobom, aby si venoval patričnú a rovnakú starostlivosť všetkým aspektom, úrovniam, stupňom a sféram svojho každodenného života a žitia. Si zodpovedný a povinný skladať účty za svoj vlastný život, a len za svoj vlastný život, jeho Absolútnemu Tvorcovi — Pánovi Ježišovi Kristovi. Máš venovať niečo zo svojho každodenného času vchádzaniu dovnútra, zahrnúc do toho procesu všetky aspekty svojej mysle — od najvnútornejšej Duchovnej Mysle po najexternejšiu, vonkajšiu vedomú myseľ — a v tom stave máš komunikovať a byť v dôvernom kontakte s Pánom Ježišom Kristom, tvojím Bohom, ktorý je vždy prítomný v tom stave. Máš uznať fakt, že tvoja duchovná transformácia z položenia mŕtveho života negatívneho stavu do položenia pravého života pozitívneho stavu a stanie sa nebeským mužom/ženou sa môže aktualizovať, uskutočniť a stať realitou len vďaka snahám Pána Ježiša Krista, tvojho Boha osobne. Dokončenie tvojej duchovnej transformácie, a napokon stanie sa mužom/ženou nebies, je požehnané a posvätené Pánom Ježišom Kristom, tvojím Bohom.

5. Miluj, rešpektuj a cti si Pána Ježiša Krista, svojho Boha, v Jeho/Jej Novej Prirodzenosti ako svojho jediného pravého Otca a Matku, Ktorý/Ktorá je Absolútnym Zjednotením a Integráciou všetkých prvkov v bytí a existencii a všetkých prvkov bytia a existencie. Spoznaj, miluj, rešpektuj a prijmi svoju pravú prirodzenosť, ktorá pochádza z duchovného manželstva všetkých princípov feminity a všetkých princípov maskulinity, lásky a múdrosti, dobra a pravdy a pozitívnych skutkov a viery, poskytnutých ti Pánom Ježišom Kristom, tvojím Bohom, aby si sa mohol stať večným dedičom a vlastníkom pozitívneho stavu Nebies, ktorý ti Pán Ježiš Kristus, tvoj Boh, dáva slobodne a jednoznačne, navždy, do večnosti.

6. Máš rešpektovať život a voľby každého jedinca bez ohľadu na to, aké voľby to sú. Máš sa vyhýbať tomu, aby si úmyselne a zámerne škodil, ubližoval alebo používal násilie akoukoľvek formou a spôsobom voči komukoľvek, voči sebe, alebo voči Pánovi Ježišovi Kristovi, tvojmu Bohu.

7. Máš uctievať len Pána Ježiša Krista, tvojho Boha, v Jeho/Jej Pravej Novej Prirodzenosti. Máš byť naveky verný a oddaný Jeho/Jej Prirodzenosti a svojej vlastnej prirodzenosti. Máš nadväzovať vzťah so všetkými ostatnými jedincami len z pozície svojej vlastnej jedinečnej prirodzenosti a len s pozitívnym a dobrým úmyslom a motiváciou a zo správnych dôvodov, kvôli všetkým duchovným princípom takých vzťahov.

8. Máš uznať a prijať fakt, že Pán Ježiš Kristus, tvoj Boh, je jediný oprávnený vlastník úplne všetkého súceho a existujúceho, bez akejkoľvek výnimky či vylúčenia niečoho. Máš si ctiť svoje vlastné právo a výsadu vlastniť a mať svoju vlastnú individualitu, ako aj právo akýchkoľvek iných jedincov vlastniť ich vlastné individuality a všetko, čo im patrí v akomkoľvek zmysle a v akýchkoľvek ich aspektoch, bez toho, aby si si niekedy privlastňoval, čo ti nepatrí a čo nie je súčasťou tvojho vlastného majetku.

9. Máš si myslieť, pociťovať, hovoriť a tvrdiť o Pánovi Ježišovi Kristovi, svojom Bohu, ako aj o iných a o sebe len to, čo je pravdivé, správne a náležité, bez pridávania, skresľovania, prekrúcania, falšovania alebo popierania čohokoľvek, čo im náleží. Oni všetci sú tvoji blížni; a Pán Ježiš Kristus, tvoj Boh, je tvoj Najbližší Blížny.

10. Máš uznať a prijať vo všetkej skromnosti, poníženosti a pokore fakt, že nie si Pán Ježiš Kristus, tvoj Boh, Ktorý/Ktorá je Absolútny a Jediný, Kto absolútne JE. Nikdy nemôžeš byť Bohom alebo mať moc Pána Ježiša Krista, tvojho Boha. Máš byť vďačný, oceňujúci a spokojný s tým, čo máš a čo si a ako veľa či málo toho máš. Máš si ctiť so všetkou láskou a múdrosťou jedinečných jednotlivcov a potreby všetkých ostatných, ktorí majú inú prirodzenosť, inú úlohu, inú rolu a iný osud a s tým všetkým súvisiace iné dary, talenty, schopnosti, nástroje a statky než ty, bez toho, aby si niekedy túžil, prahol a bažil po tom, čo právom patrí im. Namiesto súťaženia s inými, usilovaním sa byť ako oni alebo mať to, čo majú oni, alebo namiesto mrhania svojej energie na zhromažďovanie všemožného majetku, máš s inými spolupracovať, podporovať ich a byť im nápomocný, ako treba, kedy treba a ak treba. A máš byť taký kvôli princípu, bez očakávania čohokoľvek na oplátku.

„Ak niekto má uši, aby počul, nech počuje, čo Pán Ježiš Kristus zjavuje v tejto kapitole. Ten/tá, čo bude dodržiavať tieto duchovné princípy kvôli nim samotným, zdedí všetky veci, ktoré sú k dispozícii v pozitívnom stave Nebies.“

Zdroj: NOVÉ ZJAVENIE PÁNA JEŽIŠA KRISTA

ÚVOD | DUCHOVNO | KONTAKTY | MAPOVANIE STRÁNKY | SPÄŤ