Kapitola dvadsiata druhá

TAJOMSTVO NARODENIA, SMRTI, VZKRIESENIA,
ZNOVUZRODENIA,
TRANSFIGURÁCIE A TRANSFORMÁCIE

7. mája 1988 skoro ráno prišlo ku mne znovu slovo Pána Ježiša Krista, hovoriac:

„Ako už teraz viete, to, čo ľudia považujú za normálne, prirodzené a vhodné, vo väčšine prípadov nie je ani prirodzené, ani vhodné, ani normálne.“

„Nemajúc žiadnu inú skúsenosť alebo poznanie, len to, čo vidia, majú a praktizujú, nevdojak usudzujú, že ich spôsob života a ponímanie všetkých životných záležitostí sú buď jediné možné, alebo jediné správne.“

„Toto tvrdenie platí najmä pri zaoberaní sa dôležitými záležitosťami ľudského života, ktoré sa týkajú každého jedného človeka.“

„Dva najbežnejšie pojmy, ktoré sprevádzajú ľudské snahy a ich život, sú pojmy narodenie a smrť. Zatiaľ čo tieto dva pojmy sú každému ľudskému jedincovi veľmi dôverne známe a vlastné, pojmy znovuzrodenie, vzkriesenie, transfigurácia a transformácia sú väčšine z nich buď cudzie, alebo úplne neznáme, alebo len trochu povedomé a známe len niektorým z nich.“

„Avšak, dôverná známosť a poznanie týchto pojmov, najmä narodenia a smrti, nutne neznamená, že to, čo o nich vedia, čo im je o nich dôverne známe alebo čo v súvislosti s nimi zažívajú, odráža skutočnú realitu, ktorá sa ukrýva za týmito pojmami alebo v nich.“

„Čo ľudia v tomto ohľade zažívajú? V prípade narodenia sa ako prvý krok odohráva pohlavný styk medzi mužom a ženou. V dôsledku tohto aktu žena veľmi často, nie však vždy, počne a otehotnie. V jej lone sa približne deväť mesiacov vyvíja plod. Potom zvyčajne prechádza nepríjemnými pôrodnými bolesťami a pôrodom, počas ktorého je úplne vyvinutý plod vytlačený z materinského lona a narodí sa do vášho sveta ako jedinečný jedinec, aký nikdy predtým v tejto konkrétnej jedinečnosti neexistoval. To je vo väčšine prípadov všetko, čo vedia ľudia o narodení.“

„Ako vidíte, pojem narodenie je v ich mysliach obmedzený výlučne na jeho fyzické a telesné aspekty. Zriedka však, alebo takmer vôbec netušia, ako sa vyvíja individualita, jedinečná duševnosť, duša, osobnosť a duch novonarodeného jedinca a ako sa stane tým, čím sa stane.“

„Mnohí ľudia pevne veria, že jediné, čo treba pre vývoj akéhokoľvek nového človeka, je jedna spermia od muža, jedno vajíčko od ženy a ich šťastné spojenie, ktoré vedie k tvorbe nového života. Akosi veria, že duch a duša toho jedinca sa vyvinie zo spojenia mužskej spermie a ženského vajíčka. Ľudia nemajú k dispozícii žiadne iné hmatateľné poznanie o tomto procese.“

„Čo sa pri tom zažíva, je však len fyzický aspekt fyzického narodenia ľudského jedinca, a žiadny iný aspekt, najmä a zvlášť nie duchovný a duševný aspekt, ktoré sa podieľajú na tomto procese najvýznamnejšou a najrozhodujúcejšou mierou.“

„Na druhej strane, ľudský pojem smrť je obmedzený na proces fyzického umierania vonkajších fyzických tiel. Zažívajú tu to, že v jednom okamihu telo prestane z nejakých dôvodov alebo nejakým spôsobom fungovať, všetky jeho orgány ukončia svoju funkciu a telo zmeravie, vychladne a stuhne a nereaguje viac na žiadne externé alebo vonkajšie podnety. Po určitom čase je tento proces nezvratný. Po svojej smrti sa telo začne rozkladať a postupne sa rozpadne na svoje elementárne častice, čiže zmení sa na prach.“

„Z tejto skúsenosti vznikli v ľudskej reči úslovia ,z prachu vzišiel a na prach sa obráti‘, podobne ,z popola na popol‘ a ,zo zeme do zeme‘.“

„Ľudia však nemajú v skutočnosti ani poňatia, prečo musia zomrieť, prečo je smrť nevyhnutná a čo sa stane, ak vôbec niečo, s tou jedinečnou, žijúcou, prosperujúcou, aktívnou, fungujúcou a tvorivou individualitou, ktorá obývala to telo. (Vlastne, ľudia tiež nemajú ani poňatia, prečo sa narodili tak, ako sa narodili a za akým účelom sa narodili!)“

„Znovu, ľudia nemajú žiadne priame skúsenostné poznanie pomerov po smrti ľudského tela. Nemajúc žiadny hmatateľný dôkaz o tom, čo sa deje po ich fyzickej smrti, mnohí ľudia sa domnievajú, že potom už neexistuje nič a že jedinečná individualita osoby, ktorá to telo obývala, upadne do zabudnutia a obráti sa v ničotu.“

„Ďalší ľudia veria, že život každého jedinca nejako a niekde pokračuje po smrti jeho/jej fyzického tela. A ďalší zas veria, že duch toho tela istý čas trčí v akomsi limbe alebo v neviditeľnej čakacej oblasti, kde čaká na príležitosť znovu sa narodiť, znovu vstúpiť do tohto sveta cez nejaké iné ženské lono. Tento proces volajú reinkarnácia. Ale ľudia majú k dispozícii veľmi málo vierohodných informácií o mieste alebo stave, alebo podmienkach, alebo živote, aké existujú po fyzickej smrti ľudského tela.“

„Tento stručný náčrt jasne ukazuje, aké obmedzené a úbohé je ľudské poznanie a skúsenosti o týchto životne dôležitých, ako aj o mnohých iných záležitostiach.“

„Preto budú o týchto záležitostiach zjavené niektoré dodatočné informácie, mimo toho, čo bolo o nich zjavené v Novom Zjavení a v Swedenborgových písomnostiach.“

„Prvé, čo treba zistiť, je fakt, že proces narodenia má rôzny priebeh a rôznu konotáciu v duchovnom svete, v intermediálnom svete, vo fyzickom alebo prírodnom svete pravého Stvorenia, v rôznych oblastiach Zóny Vymiestnenia a vo všetkých jej Peklách a na planéte Nula. Vo väčšine prípadov nemajú nič spoločné.“

„To isté platí o zažití a ponímaní smrti, znovuzrodenia, vzkriesenia, transfigurácie a transformácie. V rôznych stavoch a na rôznych miestach multivesmíru a Zóny Vymiestnenia, ako aj na vašej planéte majú úplne iný význam.“

„Dôležitou otázkou však je: ,Prečo je vôbec nutné, aby došlo k narodeniu akejkoľvek sentientnej entity na akomkoľvek mieste, stave, položení či čase?‘ “

„V pozitívnom stave Stvorenia existuje spoločný menovateľ nutnosti narodiť sa na akejkoľvek z jeho úrovní. Ako si pamätáte z bodu päť predošlej kapitoly, jedným z hlavných dôvodov bytia a existencie Stvorenia je fungovať ako javisko, na ktorom sa manifestujú všetky prvky a aspekty Absolútnej Prirodzenosti Stvoriteľa — Pána Ježiša Krista — vo vonkajšku ich vnútorného zdroja. Tie prvky a aspekty neexistujú bez súhrnu ich celistvosti. Manifestujú sa vo formách alebo v nositeľoch ich života. Svojou prítomnosťou v tých formách alebo nositeľoch dodávajú tým formám alebo nositeľom život. Takže, akákoľvek forma alebo nositeľ takého špecifického prvku žije a je nažive vďaka prítomnosti toho božského prvku.“

„Akt narodenia sa v pozitívnom stave uskutočňuje nasledovným spôsobom:“

„Zo stavu celkového Absolútneho Vnútra Pána Ježiša Krista — Stvoriteľa — je prostredníctvom procesu rozdelenia pozornosti posunutý smerom k vonkajšku veľmi špecifický a jedinečný prvok. Tým posunom, skrz myšlienku premietnutia toho prvku do procesu vonkajška, je z prvkov prostredia, do ktorého je idea toho prvku premietnutá, zostavená forma alebo nositeľ. Len čo je stavba formy alebo nositeľa dokončená, idea toho prvku je premietnutá zo stavu jej vnútrajška do tej formy alebo nositeľa a začne tú formu obývať. V momente vstupu tej idey do jej formy alebo nositeľa dochádza k narodeniu jedinečného jedinca, zhodného s jedinečnosťou idey toho prvku.“

„A teraz, tu musíte pochopiť tajomstvo premietnutia. To tajomstvo tkvie vo fakte, že do tej formy sa nepremieta samotný jedinečný prvok, ale len idea toho prvku. Jedinečný prvok samotný nemôže byť v jeho celosti nikdy oddelený od jeho zdroja. Inak by sa jeho zdroj rozpadol. Samotná idea toho prvku však môže byť a bude oddelená alebo premietnutá.“

„Dôležitým duchovným princípom je tu uvedomenie, že každá idea akéhokoľvek prvku obsahuje v sebe úplný a kompletný obsah svojho prvku. Z jej pôvodného zdroja nič nechýba. Takže, stelesnenie tej idey v akejkoľvek forme alebo nositeľovi znamená stelesnenie úplnej a kompletnej prirodzenosti toho prvku.“

„Toto je spôsob, ako je Pravá Prirodzenosť Stvoriteľa — Pána Ježiša Krista — v postupných večných prírastkoch prenášaná ku všetkým v Stvorení.“

„Ďalším dôležitým duchovným princípom je v tomto ohľade to, že Pán Ježiš Kristus je prítomný vo Svojom prvku a v jeho idei vo Svojej úplnosti.“

„Tajomstvo prítomnosti Pána Ježiša Krista v procese vonkajška, súc Absolútne Vnútro, tkvie vo fakte toho premietnutia. V ideách prvkov a aspektov Jeho/Jej Prirodzenosti je Pán Ježiš Kristus teraz rovnako prítomný tak v stave Najhlbšieho Vnútra, ako aj v procese najkrajnejšieho vonkajška a vo všetkom medzi nimi.“

„Než došlo k inkarnácii Najvyššieho na vašu planétu a do Zóny Vymiestnenia vo forme Ježiša Krista a než bol dokončený proces kríženia a zlučovania tela-mäsa Ježiša Krista a než sa Najvyšší stal celkom Pána Ježiša Krista, jediný spôsob, ako sa Stvoriteľ mohol objaviť v procese vonkajška alebo vo Svojom Stvorení, bolo cez niekoho iného.“

„Ako si pamätáte, tento spôsob objavenia sa sa volal mediácia/sprostredkovanie. Najvyšší sa objavoval cez iných nositeľov ideí Jeho/Jej špecifických a jedinečných prvkov. V tomto zmysle boli sprostredkovatelia špecificky stvorení z ideí sprostredkovania.“

„Avšak, len čo sa Najvyšší stal plnosťou Pána Ježiša Krista, vznikol a zrodil sa nový stav. Okrem toho, čo bolo povedané vyššie, Stvoriteľ sa teraz môže objaviť úplne priamo a telesne vo vonkajšku Stvorenia, zostanúc zároveň vo Svojom Absolútnom Stave Absolútneho Vnútrajška. Tento nový stav poskytuje každému v Stvorení úplne novú, neopísateľnú perspektívu ohľadne Prirodzenosti Pána Ježiša Krista, jeho/jej vlastnej prirodzenosti a vzťahu medzi ním/ňou a jeho/jej Stvoriteľom. Proces narodenia akéhokoľvek jedinca v pozitívnom stave ale naďalej prebieha tak, ako to bolo stručne opísané vyššie.“

„Takže, len čo je idea akéhokoľvek špecifického prvku premietnutá vo veci jej narodenia, je premietnutá zo všetkých aspektov toho prvku. Pamätajte si, že tá idea plne odráža povahu svojho prvku. Ten prvok plne odráža prirodzenosť svojho celku a všetkého, do čoho patrí.“

„Ako viete, táto Prirodzenosť má tri zreteľne odlišné aspekty — najvnútornejší, vnútorný/prostredný a vonkajší. Takže, keď je tá idea premietnutá do jej manifestácie, je premietnutá súbežne a súčasne z pozície jej troch aspektov — duchovného, duševného a fyzického, alebo najvnútornejšieho, vnútorného a vonkajšieho. Súbežne a súčasne s týmto procesom sú faktom toho premietnutia postavené tri zreteľne odlišné formy alebo telá, alebo nositelia. Jedna forma alebo telo je postavené v duchovnom svete, z prvkov jeho duchovného prostredia; jedna forma alebo telo je postavené v intermediálnom svete, z prvkov jeho vlastného prostredia; a jedna forma alebo telo je postavené vo fyzickom alebo prírodnom svete, z prvkov jeho prírodného prostredia.“

„Tieto telá potom nesú špecifický aspekt idey toho jedinečného a špecifického prvku z Pána Ježiša Krista. Nakoľko každý prvok a jeho idea sú jedinečné nielen ako celok, ale aj v každom z ich špecifických aspektov, každý s nimi súvzťažiaci nositeľ alebo forma, alebo telo je tiež jedinečné a neopakovateľné.“

„Každý aspekt idey toho spomínaného prvku odráža štruktúru svojho zdroja. Teda, má opäť svoj vlastný najvnútornejší alebo duchovný stupeň, vnútorný alebo duševný stupeň a vonkajší alebo externý stupeň. Z týchto jednotlivých stupňov sú zostrojené príslušné úrovne sentientnej mysle tej formy alebo tela, alebo nositeľa. Z duchovného stupňa je zostrojená jeho najvnútornejšia Duchovná Myseľ; z intermediálneho alebo duševného stupňa je zostrojená jeho vnútorná myseľ alebo duševnosť, alebo duša; a z najexternejšieho, vonkajšieho stupňa je zostrojená jeho vonkajšia myseľ. Toto je genéza zrodu každej sentientnej entity v pozitívnom stave Stvorenia a jeho multivesmíre.“

„Dôležitým tajomstvom, ktoré si tu treba uvedomiť, je to, že premietnutie akejkoľvek idey akéhokoľvek prvku Prirodzenosti Pána Ježiša Krista do Jeho/Jej Stvorenia — procesu vonkajška — súbežne a súčasne spôsobuje narodenie nie jedného jedinca, ale troch. Jeden sa narodí v duchovnom svete; jeden sa narodí v intermediálnom svete a jeden sa narodí vo fyzickom alebo vonkajšom svete. Každý jedinec nesie špecifický aspekt idey toho prvku. Pretože tieto aspekty pochádzajú z rovnakej idey rovnakého prvku, tí traja jedinci vzájomne súvzťažia a sú spolu spojení. Všetky ich funkcie sa stávajú súčasnými a súbežnými, každý z nich však napriek tomu žije zároveň jedinečný a odlišný život. Nie sú totožní a žiaden z nich nemôže byť nahradený druhým. Koniec koncov, reprezentujú úplne odlišné a úplne jedinečné aspekty idey toho prvku. Preto nemôžu byť nikdy rovnakí, totožní alebo nahradení jeden druhým.“

„V skutočnosti však, vo vzájomnom vzťahu, fungujú ako duchovní radcovia, ako by to nazvali ľudia. Idey duchovnej mysle a duchovného sveta sú prijímané od jedinca, ktorý sa narodil v duchovnom svete. Transformácia tých ideí do špecifickej duševnosti je prenášaná jedincom, ktorý sa narodil v intermediálnom svete. A uskutočnené a konkretizované výsledky, správanie a postoje oznamuje jedinec narodený vo fyzickom alebo vonkajšom svete. Takto sú vzájomne spojení a takto si vzájomne radia a podporujú sa.“

„V pozitívnom stave Stvorenia a jeho multivesmíre si títo jedinci vedome uvedomujú jeden druhého a neustále koordinujú svoju prácu tým najkrajším, najproduktívnejším, najtvorivejším a najkonštruktívnejším spôsobom. Volajú sa praví, najpriamejší bratia a sestry. Všetci ostatní jedinci, ktorí sa narodili z nejakých iných ideí rôznych prvkov Prirodzenosti Pána Ježiša Krista, sa tiež volajú bratia a sestry, hoci nie tak priami, lebo koniec koncov tie idey vzišli z toho istého zdroja. Nuž, toto je usporiadanie, existujúce v pozitívnom stave. Čo však proces smrti, znovuzrodenia, vzkriesenia, transfigurácie a transformácie? Existujú také procesy v pravom Stvorení?“

„V pravom Stvorení existujú k týmto pojmom súvzťažné faktory, ktoré majú odlišný význam a konotáciu. Týkajú sa veľmi dôležitého faktu interakcie, ktorá existuje medzi nositeľmi ideí spomínaných prvkov a ich Absolútnym Zdrojom, alebo interakcie existujúcej medzi Absolútnym Stavom a relatívnym stavom.“

„Musíte si pamätať, že onen prvok v jeho pôvodnom zdroji, pretože je ten Zdroj Absolútny, je v absolútnom stave a forme. Týmto faktom nemôže byť prirodzenosť a obsah toho prvku nikdy vyčerpaná. Ani jeho idea nemôže byť vyčerpaná, pretože je vďaka Prirodzenosti svojho Zdroja absolútna. Je však prenášaná do relatívnych podmienok, pretože nositeľ alebo jeho forma je postavená z prvkov prostredia, ktoré bolo stvorené špeciálne na ten účel — pojať nositeľa idey spomínaného prvku. Nakoľko prostredie a jeho prvky sú stvorené, nemôžu byť nikdy absolútne. Takže celková a úplná prirodzenosť idey toho prvku nemôže byť súbežne a súčasne prenesená do jej nositeľa. Namiesto toho sa idea v tej schránke alebo vo svojej forme, alebo v tele, alebo v nositeľovi manifestuje v postupných, progresívnych krokoch. Tento proces odráža to, čo vám je známe ako princíp duchovného pokroku.“

„Ako si pamätáte, ten princíp hovorí, že keď už nejaký krok alebo stav vyčerpá svoju užitočnosť a poslúži svojmu účelu, ten krok je ukončený a vzniká a rodí sa nový krok a stav. Ak budete aplikovať tento princíp na danú tému, uvidíte, že každý jedinec alebo nositeľ, alebo schránka idey toho prvku v jeho špecifickom aspekte žije od jedného kroku k druhému. Jeho/jej život v každom okamihu jeho manifestácie odráža kvalitu, obsah a množstvo toho špecifického aspektu idey spomínaného prvku, ktorý bol do neho/nej uvoľnený v súlade s jeho/jej úplnými možnosťami realizácie toho aspektu v každom danom čase. Pretože nie je absolútny, ale relatívny, ten jedinec je schopný realizovať z prirodzenosti aspektu idey toho prvku iba toľko. Kvôli jeho/jej relatívnemu stavu sú však potenciálne možnosti toho jedinca vyčerpateľné. V jednom bode ten jedinec spozná a prejaví ten aspekt do tej miery, ako je len za daných podmienok. možné. Len čo dôjde k tejto situácii, užitočnosť toho jedinca v tých konkrétnych podmienkach sa končí. V týchto podmienkach nemôže už z toho aspektu preniesť nič viac. Preto v tom momente dochádza k ukončeniu jeho/jej života v tých konkrétnych podmienkach. Ukončenie tohto života v tých konkrétnych podmienkach možno ponímať ako to, čo ľudia volajú smrť.“

„V skutočnosti to však nie je smrť, ale prechod z jedných špecifických podmienok života do iných špecifických podmienok života, kde sú tie podmienky úplne iné a vhodné pre manifestáciu inej kvality, obsahu a množstva aspektu idey spomínaného prvku, ktorý obsahuje ten jedinec. Každá nová kvalita, obsah a množstvo sú hlbšej, intenzívnejšej a obsažnejšej povahy než predošlé. Ako ten jedinec postupuje od jedného kroku a podmienok k ďalším, získava väčšiu a väčšiu mieru tej povahy. Toto je v stručnosti princíp duchovného pokroku.“

„Na konci toho prechodného obdobia, počas ktorého je špecifické vonkajšie telo toho jedinca, vytvorené z jeho príslušného prostredia, spätne absorbované, a po jeho/jej osobnom Poslednom Súde je ten jedinec oboznámený s jeho/jej novým stavom a podmienkami. Len čo je vykonaná voľba vo veci miesta alebo stavu takej manifestácie, z prvkov prostredia, kde sa ten jedinec rozhodol pokračovať vo svojom živote manifestovania inej kvality, obsahu a množstva reprezentatívneho aspektu idey spomínaného prvku, je vytvorená nová vonkajšia forma alebo telo. Proces tejto voľby súvzťaží s procesom vzkriesenia. Proces objavenia sa toho jedinca v jeho/jej novom stave súvzťaží s procesom znovuzrodenia. Proces získania novej formy alebo tela súvzťaží s procesom transfigurácie/premeny. A na záver, proces manifestácie úplne novej kvality, obsahu a množstva reprezentatívneho aspektu idey spomínaného prvku súvzťaží s procesom transformácie.“

„Buďte si však, prosím, vedomí, že v pozitívnom stave Stvorenia všetky spomienky, zážitky a poučenie, ktoré získal jedinec počas každého obdobia svojho života v akomkoľvek stave a podmienkach, nielenže zostávajú nedotknuté, ale sú prenášané do nového života a začlenené ako základ, na ktorom je postavený nový život. Inak by neexistoval žiaden pocit kontinuity a pokroku a žiadne skutočné účinné poučenie. V tomto prípade by každý jedinec musel opakovať svoj život v rovnakých podmienkach koldokola.“

„Takto sa v ľudskej mysli a v mysli niektorých ďalších tvorov ujal nesprávny pojem reinkarnácia. Oni sa domnievajú, nemajúc vôbec žiadne spomienky, že život je koldokola opakovateľný v tých istých podmienkach. Keby to bolo tak, všetci jedinci by spáchali existenciálnu samovraždu, lebo by nemali žiadnu nádej niekam pokročiť. Pokiaľ nemôžete využiť, čo ste sa naučili, nejakým produktívnym a tvorivým spôsobom, vaše učenie sa je márnym počinom. Neslúži žiadnemu účelu, lebo si napokon vôbec nepamätáte, čo ste sa naučili. Čo je to za učenie sa?“

„Táto situácia by pochovala akúkoľvek motiváciu vo veci života, snaženia sa a učenia sa. Jedinec by sa ocitol v totálnom zúfalstve a nechcel by pokračovať v manifestácii toho jedinečného a špecifického aspektu idey spomínaného prvku.“

„Preto má každý jedinec pozitívneho stavu kvôli zaisteniu neustáleho toku života všetky spomienky a výsledky zo svojho života vo všetkých predošlých stavoch a podmienkach plne nedotknuté, ďalej na nich stavajúc, pridávajúc novú kvalitu, obsah a množstvo aspektu, ktorý v sebe nesie.“

„Teda to, čo ľudia volajú smrť, je v pozitívnom stave tá najvítanejšia a najradostnejšia udalosť, lebo zvestuje nový počiatok oveľa vyššieho duchovného obsahu. Dotyčnému oznamuje, že v aktuálnych podmienkach uspokojivo zavŕšil svoje poslanie, a teda je teraz spôsobilý a pripravený presiahnuť tie podmienky.“

„Presiahnutie týchto podmienok, čo ľudia ponímajú ako smrť, sa deje u všetkých troch jedincov, ktorí nesú tú istú ideu toho prvku, ale v jej troch zreteľne iných aspektoch, simultánne a synchrónne. V dôsledku ich prirodzenosti nemôžu byť nikdy oddelení. Ich pokrok sa riadi tou istou schémou, čo do intenzity, rozsahu a stupňa manifestácie každého príslušného aspektu. Preto sa užitočnosť ich života na každej príslušnej úrovni ich svetov končí presne v tom istom momente. V tom bode všetci traja presiahnu ich súčasný stav a sú, ak to tak chcete nazvať, vzkriesení, znovuzrodení, transfigurovaní/premenení a transformovaní na inú úroveň.“

„Počas ich prechodného obdobia sú títo traja jedinci umiestnení do špeciálneho medzisveta bilancovania, kde prechádzajú procesom ich osobného, individualizova- ného Posledného Súdu, spôsobom opísaným v ôsmej kapitole tejto knihy. Len čo je proces ich konkrétneho Posledného Súdu dokončený, sú priradení k inej úrovni bytia a existencie, kde pokračujú v ich konkrétnych úlohách.“

„Tento proces pokračuje do večnosti, nikdy sa nevyčerpajúc, vďaka Absolútnej prirodzenosti každej idey prvkov, ktoré pochádzajú z ich Absolútneho Zdroja a sú umiestnené v každom príslušnom jedincovi.“

„Skutočný proces rodenia sa každého jedinca na každej úrovni pozitívneho stavu Stvorenia nemôžete plne pochopiť.“

„V duchovnom svete je toto rodenie sa docielené čisto duchovnými prostriedkami, bez účasti akýchkoľvek fyzických procesov. Len čo je duchovný aspekt idey príslušného prvku pripravený k jeho premietnutiu do toho sveta, vyhľadá v tom svete najvhodnejšie podmienky, kde sa môže ujať. Zvyčajný spôsob, ako sa to robí, je využitie vzťahu akýchkoľvek dvoch jedincov opačného pohlavia, ktorí sa tam už nachádzajú. Výsledkom ich sexuálneho vzťahu je zrod ich vlastnej novej idey, ktorá je pripojená k duchovnému aspektu idey príslušného prvku. Zo spojenia týchto dvoch a z prvkov ich príslušného prostredia je podľa princípov sentientnej mysle, princípov ,materializácie‘, vytvorená špecifická vonkajšia forma manifestácie.“

„Slovo ,materializácia‘ nie je v tomto ohľade použité v zmysle matérie/hmoty. Je použité na označenie objavenia sa nového duchovného tela-formy, do ktorého je umiestnený ten aspekt, zlúčený s ideou dvoch sentientných entít. V momente, ako ten aspekt vstúpi do pripraveného duchovného tela-formy, to telo-forma je oživené a stáva sa jedinečnou sentientnou entitou, ktorá od toho momentu naveky ožíva, idúc vyššie uvedeným spôsobom cestou duchovného pokroku.“

„Ďalší spôsob rodenia sa v duchovnom svete, ktorý je veľmi bežný, je narodenie sa priamym nadelením Pánom Ježišom Kristom, bez využitia dvoch jedincov opačného pohlavia. V tomto ohľade vždy, keď je konkrétna duchovná potreba, Pán Ježiš Kristus uvoľní na príslušný účel špecifický aspekt určitej idey Svojho veľmi špecifického prvku a premietne ho do duchovného sveta. Použijúc špecifické prvky duchovného prostredia, v ktorom treba ten aspekt manifestovať, z nich a z idey účelu, kvôli ktorému sa uskutočňuje tento proces, je vytvorená vonkajšia forma manifestácie. Do tejto formy je vložený obsah, kvalita a kvantum premietnutého aspektu idey toho špecifického prvku, okamžite oživiac túto formu. Tá sa stáva jedinečnou sentientnou entitou so špecifickým poslaním a úlohou, ktorá ďalej naveky pokračuje podľa zákona a princípu duchovného pokroku.“

„Z vyššie uvedeného opisu rodenia sa v duchovnom svete je jasné, že v tom svete sa nerodia deti v ľudskom význame toho slova. V tom svete sa novorodenci volajú deti len kvôli ich novému začiatku a preto, lebo začínajú ich život na úrovni najnižšieho stupňa manifestácie aspektu, ktorý nesú. Podľa vonkajšieho výzoru sa však sami sebe javia ako úplne dospelí, a sú dospelí. Druhým, ak sa dívajú z určitej vzdialenosti, sa môžu javiť ako malé deti, aby vyjadrovali súvzťažné faktory ich aktuálneho duchovného stavu a úrovne ich duchovného pokroku. Zoči-voči sa však od samotného momentu ich oživenia alebo zrodu javia ako úplne dospelí.“

„V intermediálnom svete je proces rodenia sa trochu iný. Len čo je duševný alebo intermediálny/prostredný aspekt idey príslušného prvku pripravený k jeho premietnutiu do toho sveta, ako prvé hľadá pomocou prieskumu najvyhovujúcejšiu pozíciu a dve sentientné entity opačného pohlavia, ktoré sú najvhodnejšie a najpoužiteľnejšie na tento účel.“

„Zatiaľ čo v duchovnom svete sa vonkajšia forma alebo telo manifestácie aspektu idey príslušného prvku objaví okamžite, na základe procesov manifestácií ideí sentientných myslí, v intermediálnom svete existuje určité čakacie obdobie, kým sa udeje taký proces. V skutočnosti sú v tom svete prítomné prvky materializácie, spojené s vonkajšou kombináciou prvkov toho prostredia, použitých na tvorbu toho tela. To telo je vytvorené a pripravené na prijatie toho aspektu špeciálnym genetickým a duševným procesom. Tento proces nemá schopnosť spôsobiť okamžitú materializáciu a objavenie sa toho tela, ako je to v duchovnom svete.“

„Keď už je telo na určitom stupni jeho vývoja, vstúpi doň aspekt idey príslušného prvku a oživí ho. V momente tohto oživenia sa rodí nový jedinec.“

„Kvôli určitému drobnému obmedzeniu vývoja toho tela sa ten jedinec rodí v stave, ktorý súvzťaží s tým, čo by ľudia nazvali veľmi ranou dospelosťou alebo veľmi neskorým dospievaním. V tomto svete je teda potrebný určitý fyzický a duševný rast veľmi krátkeho trvania, kvôli vyhoveniu možnosti úplnej manifestácie príslušného aspektu. Opäť, v tomto ohľade sa v tomto svete nerodia žiadne deti.“

„Vo vonkajšom alebo prírodnom svete Stvorenia sa narodenie dosahuje externejšími prostriedkami. Len čo je najexternejší aspekt idey príslušného prvku pripravený k manifestácii vo fyzickom svete, vedie to dvoch ľudí opačného pohlavia k sexuálnemu spojeniu. Počas toho spojenia sa rodí príslušná idea najvhodnejšej formy. Tá idea je použitá na získanie najvhodnejších génov z tých dvoch jedincov. Tie gény sú špeciálnym genetickým a vedeckým procesom zlúčené s vonkajším aspektom idey príslušného prvku. V tomto zlúčenom stave ten aspekt vyvíja svoju vlastnú vonkajšiu formu manifestácie. Tento proces trvá približne deväť dní (nie deväť mesiacov, ako je to v prípade ľudského narodenia). Na konci deviateho dňa je telo oživené a rodí sa nový jedinec.“

„Kvôli zahrnutiu fyzického a vonkajšieho do tohto procesu novonarodený jedinec začína na úrovni, ktorú by ľudia považovali za rané dospievanie alebo veľmi neskoré detstvo. Opäť, vo fyzickom vesmíre sa nikdy nerodia žiadne deti v ľudskom zmysle.“

„Žiaden z týchto stručne opísaných procesov zrodu nezahŕňa žiadnu ľudskú- živočíšnu formu pôrodu, ktorá využíva ženské lono na vývoj plodu, do ktorého neskôr vstúpi jeho špecifický duch.“

„Žiaden z vyššie uvedených procesov rodenia sa neplodí neznalých či nevedomých, bezmocných jedincov, ako je to v prípade narodenia sa človeka. Všetci jedinci, na všetkých troch úrovniach, sa rodia s plným vedomím a s plným poznaním svojho účelu a poslania, pre ktoré sa narodili. Takmer okamžite sa ujímajú svojho správneho fungovania.“

„V Zóne Vymiestnenia a na planéte Nula je situácia s procesom rodenia sa úplne iná.“

„Ako si pamätáte z príbehu pseudo-tvorcov, oni pôvodne použili genetický materiál zanechaný úplne prvými ľuďmi, ktorí žili na planéte Zem. Z toho genetického materiálu, v kombinácii s ich vlastnými ideami negatívnej povahy, vyfabrikovali početné životné formy, vrátane ľudí, ktorých špecificky vybavili reprodukčnými orgánmi. Vediac, že nebude možné použiť žiadne rýdze idey žiadnych prvkov a ich aspektov z pozitívneho stavu, čiže zo Stvoriteľa — Pána Ježiša Krista — pseudo- tvorcovia museli vynájsť nejaký veľmi zložitý spôsob, ako by mohlo byť na neurčito zaistené rozmnožovanie a reprodukcia všetkých sentientných a nesentientných druhov.“

„Ako viete a ako to bolo zopakované už mnohokrát predtým, cieľom tu bolo produkovať život, ktorý by pochádzal z iného zdroja než zo Stvoriteľa, ktorého meno bolo v tom čase Pán Boh, Najvyšší.“

„Ak chcete zaviesť životné formy alebo schránky, alebo nositeľov života, čo by niesli alebo manifestovali niečo, čo nepochádza z pôvodného a pravého zdroja života, nemožno na ten účel použiť žiadne idey prvkov toho zdroja. Ak by ste také idey použili, vytvorili by ste len pozitívne životné formy, ktoré by niesli špecifickú prirodzenosť svojho zdroja vo vonkajších podmienkach. Keďže tá Prirodzenosť je absolútne pozitívna, každý nositeľ akéhokoľvek aspektu tej Prirodzenosti by bol tiež pozitívny.“

„V dôsledku tohto usporiadania bolo nutné vynájsť úplne iný spôsob tvorby nových sentientných a nesentientných životných foriem, kvôli neustálemu zabezpečovaniu množstva negatívnych sentientných entít a ľudí, ktorých by negatívny stav mohol využiť na svoj hlavný účel — vedenie vojny s pozitívnym stavom a s jeho Stvoriteľom a ich konečné zničenie.“

„Problémom, pred ktorým pseudo-tvorcovia v tomto ohľade stáli, bolo, že spočiatku museli použiť genetický materiál, ktorý bol v tom čase dostupný. Zloženie toho genetického materiálu bolo pozitívne. V jeho obsahu neexistovalo nič negatívnej povahy. Takže, jednoduché použitie toho materiálu, bez akejkoľvek zmeny, by plodilo len pozitívne životné formy.“

„Ale pseudo-tvorcovia vedeli, že akákoľvek životná forma alebo nositeľ života, v stave jej bytia nažive, udržiava ten život a je nažive ideou jej vlastného špecifického života. Pôvodne tá idea vždy pochádzala od Stvoriteľa alebo, neskôr, zo spojenia ideí Stvoriteľa a dvoch pozitívnych entít opačného pohlavia. Koniec koncov, idea života slúži ako katalyzátor pre akýkoľvek genetický materiál, aby ožil v akejkoľvek podobe a forme, čo má tá idea.“

„Preto začali aktivátori negatívneho stavu a obyvatelia Zóny Vymiestnenia vytvárať odlišné typy ideí. Obsah týchto ideí mal opačný trend než obsah akýchkoľvek ideí pochádzajúcich od Stvoriteľa. Tieto idey pochádzali z odvrhnutých ideí pozitívneho stavu, ktoré vypadli do Zóny Vymiestnenia.“

„Tieto typy ideí boli využité pri oživovaní foriem a nositeľov života, v spojení s dostupným genetickým materiálom.“

„Len čo pseudo-tvorcovia uspeli v tomto procese, vznikli a zrodili sa úplne nové životné formy, ktoré neobsahovali nič, čo by pochádzalo z pozitívneho stavu, až na minimálny obsah pozitívneho genetického materiálu, nutného pre zabezpečenie životného podporného systému pre jeho nositeľa alebo schránku.“

„Pseudo-tvorcovia, neschopní, či dokonca neochotní použiť akékoľvek idey pochádzajúce z pozitívneho stavu pri procese fabrikácie sentientných a nesentientných životných foriem, vynašli odlišný typ procesu rodenia sa pre všetkých v panstve Zóny Vymiestnenia, vo všetkých jej Peklách a na planéte Nula.“

„Vyfabrikovali takzvané reprodukčné orgány, značnou úpravou a zmenou pohlavných orgánov, ktoré boli pôvodne vytvorené z pozitívnych ideí tvorivosti. Tieto reprodukčné orgány mali zaistiť pretrvanie všetkých vhodných druhov, ktoré by dokázali byť spoľahlivým nástrojom šírenia negatívneho stavu.“

„Tak bol po prvýkrát zavedený odlišný proces rodenia sa, ktorý si nevyžadoval žiadnu priamu účasť žiadneho aspektu Stvoriteľa pozitívneho stavu.“

„Z týchto novo vyfabrikovaných životných foriem bol zriadený odlišný a veľmi špeciálny genetický fond, ktorý poskytuje celej Zóne Vymiestnenia nutný negatívny materiál, ktorý treba zmiešať s akoukoľvek ideou, objaviacou sa v dôsledku pohlavného styku dvoch negatívnych entít. Účelom takého styku je dať zrod idei efektívnejšieho zvečňovania, pokračovania a prekvitania negatívneho stavu a života Zóny Vymiestnenia. Taká idea je potom zlúčená s týmto novým genetickým materiálom a v tej kombinácii, procesom s použitím zvláštnych magických a súvzťažných prostriedkov, vytvára špecifickú vonkajšiu schránku alebo nositeľa, do ktorého sa sama umiestni, oživiac ho a dajúc zrod novej jedinečne negatívnej sentientnej entite.“

„Takto sa realizuje proces rodenia sa v celej Zóne Vymiestnenia. Vo väčšine prípadov sa všetky životné formy vytvorené v Peklách objavujú v dospelej forme. Nie je to však všeobecné pravidlo. Niektoré sú vytvorené vo forme malých detí, ale s úplným poznaním účelu ich pseudo-života. Dôvodom, prečo sú vytvárané vo forme malých detí, je anulovanie pozitívneho významu, s ktorým súvzťaží detská forma v pozitívnom stave.“

„Ako viete, hlavným súvzťažným faktorom všetkých malých detí na planéte Nula, a aj z pozície pozitívneho stavu, kde sa niektorí dospelí spočiatku objavia ako deti, je pozitívne poňatie nevinnosti. Nevinnosť je čistota položenia, v akom žijú členovia pozitívneho stavu. Pretože Absolútnym Zdrojom ich života je Stvoriteľ — Pán Ježiš Kristus — On/Ona je v Absolútnom Stave Absolútnej Nevinnosti.“

„Takže, kvôli anulovaniu a zničeniu pozitívneho významu Stavu Nevinnosti negatívny stav fabrikuje svoje vlastné deti, ktoré zobrazujú presný opak — najhorší, najzlomyseľnejší, najzákernejší, najprefíkanejší a najmanipulujúcejší postoj a správanie. Tieto životné formy v Zóne Vymiestnenia sú najhoršie spomedzi nich všetkých. Pozor na tento fakt!“

„Nie náhodou sa niektorí novorodenci na planéte Nula od samého momentu ich zrodu zdajú byť takí negatívni a spôsobujú svojim fyzickým rodičom také množstvo problémov. Tento typ detí je inkarnáciou z rodu detí, respektíve ich ideí, v Peklách. Fakt tejto situácie je vyjadrený v nasledujúcom vyhlásení v Svätej Biblii, Žalm 58:3-5:“

„ ,Hriešnici sa odcudzili lonu;
blúdia hneď od narodenia, hovoria lži.
Ich jed je ako jed hada;
sú ako hluchá kobra, ktorá si zapcháva ucho,
ktorá nebude dbať na hlas zaklínačov,
zaklínajúcich vždy tak šikovne.‘ “

„Teda, vo vnútornom význame tohto verša je opísaná odporná povaha tých pekelných detí, ktoré boli a sú fabrikované výlučne za účelom zničiť Svätosť Nevinnosti. Vyše 95 % z celku negatívnych životných foriem je vyfabrikovaných z materiálu, ktorý bol vytvorený relatívnymi pseudo-tvorcami. Všetko, čo je vytvorené relatívnymi bytosťami, je vždy relatívne.“

„Preto je ten materiál svojou podstatou relatívny a súčasne má len negatívnu konotáciu.“

„Naproti tomu, zvyšných päť percent zložiek, ktoré sú použité pri procese zrodu týchto jedincov v Zóne Vymiestnenia, pôvodne prišlo od Stvoriteľa ako Zdroja akéhokoľvek života vôbec. Avšak, tých príslušných menej než päť percent je pred zahrnutím ich do tohto procesu kompletne upravených a zmenených. Je z nich odstránená akákoľvek pozitívna konotácia a zostáva len iskrička života, schopná zažať a udržiavať plameň zdania života v týchto vyfabrikovaných alebo narodených jedincoch.“

„Ponímanie tejto iskričky je ďalej skresľované, falšované a prekrúcané, aby títo jedinci nemali žiadne vedomie o ničom pozitívnom, dobrom a pravdivom. A nielen to, sú formovaní tak, aby uverili a prijali dve hlavné lži: Prvú, že neexistuje žiadny iný typ alebo forma, alebo štýl života než to, čo sú a čo majú. Druhá, že ich typ života je pozitívny a dobrý a všetko ostatné, ak to vôbec existuje, je negatívnej, nepriateľskej, lživej a zlej prirodzenosti.“

„Nakoľko celá Zóna Vymiestnenia nemá žiadnu priamu skúsenostnú predstavu, aký je život v pozitívnom stave, nemajú k dispozícii žiadne porovnanie. Na porovnanie majú len to, čo zažívajú v živote Zóny Vymiestnenia. Toto zažívanie sa skladá z rôznych stupňov ziel a lží. Je vnímané od najexternejšieho, najpovrchovejšieho stupňa akejkoľvek zlej alebo lživej zložky k jej najnižšiemu — ich ,najvnútornejšiemu‘ alebo najhoršiemu a najlživejšiemu pseudo-vnútornému stavu.“

„Len čo je v tomto ohľade vytvorená nejaká idea za účelom jej narodenia sa, alebo aby sa stala negatívnou sentientnou entitou, má svoje vlastné tri aspekty alebo zložky — najnižšiu (ktorá je tým najvnútornejším negatívneho stavu), intermediálnu alebo svoju vlastnú negatívnu duševnosť a svoj najexternejší alebo vonkajší aspekt. Z týchto rôznych aspektov je zostavená pseudo-myseľ negatívnych entít. Z najnižšieho je zostavená ich pseudo-duchovná najvnútornejšia myseľ; z intermediálnej zložky ich pseudo-vnútorná myseľ alebo pseudo-duševnosť; a z vonkajšieho aspektu ich pseudo-vonkajšia myseľ.“

„Keď je taká idea premietnutá kvôli jej zrodu, je premietnutá súbežne a súčasne z pozície všetkých troch jej zložiek. Teda, súbežne a súčasne sa narodia traja jedinci: Jeden sa narodí v Peklách, ktoré sú pseudo-duchovným, najnižším Zóny Vymiestnenia. Táto oblasť je priamym opačným faktorom duchovného sveta alebo Nebies v pozitívnom stave Stvorenia. Druhý jedinec sa narodí v intermediálnom svete Zóny Vymiestnenia, ktorý v negatívnom význame súvzťaží s intermediálnym svetom pravého Stvorenia. Tretí jedinec sa narodí vo fyzickom svete Zóny Vymiestnenia, nachádzajúcom sa v negatívne súvzťažnej blízkosti k fyzickému svetu pravého Stvorenia.“

„Ako vidíte, potiaľto je vývoj tohto procesu paralelný s procesom, ktorý prebieha v pozitívnom stave Stvorenia. Až na to, že má vždy úplne negatívnu konotáciu.“

„K tej negatívnej idei je však pridaná ešte jedna zložka. Tá zložka je v skutočnosti umelo doložená k originálnym trom zložkám tej idey, nesúc súhrn celého obsahu tých zložiek. Len čo je začlenená do tej idey, je súčasne a súbežne premietnutá za účelom fyzického narodenia sa na planéte Nula vo forme ľudskej bytosti.“

„Takže, z tohto procesu rodenia sa sa v Zóne Vymiestnenia namiesto troch jedincov rodia štyria. Toto usporiadanie negatívneho stavu je nutnou podmienkou, aby bol typický ľudský život udržovaný funkčný a živý.“

„Keďže každý z týchto štyroch jedincov vznikol z tej istej idey, sú vzájomne spojení a závislí. Vo vzájomnom vzťahu, spolu s ich pseudo-manželmi/manželkami, vytvorenými z maskulínnych alebo feminínnych aspektov tej idey, fungujú vzájomne ako pôvodné alebo prvotné tiene.“

„Nuž, po prvýkrát máte jasné vysvetlenie, ako vznikli tiene. Samozrejme, pre nich, v negatívnej konotácii, nie sú títo druhí jedinci, ktorí pochádzajú z tej istej idey, tiene, ale praví duchovní radcovia a bratia a sestry. Kŕmia sa navzájom rôznymi stupňami zloby a falše, každý zo svojej vlastnej pozície, stavu a miesta.“

„V záujme vyváženia tejto situácie, najmä s ohľadom na planétu Nula, vždy, keď sa rodí človek (až do 1. júla 1988), ktorý pochádza z vyššie opísanej kombinácie, Pán Ježiš Kristus posiela z pozitívneho stavu dobrovoľníka, ktorý sa inkarnuje na planétu Nula súčasne so spomínaným jedincom. Toto tvrdenie však musíte chápať v kvalitatívnom, a nie v kvantitatívnom zmysle. Inými slovami, narodenie akéhokoľvek jedinca na planéte Nula, ktorý pochádza z negatívneho stavu, nemusí sedieť jedna k jednej s jedincom, ktorý sa inkarnuje z pozitívneho stavu. Jeden dobrovoľník z pozitívneho stavu sa kvalitou svojej dobroty a pozitívnosti môže rovnať mnohým tisícom, či dokonca miliónom jedincov, ktorí prišli z negatívneho stavu.“

„V tomto ohľade je kvantitatívne počet jedincov, ktorí prišli z pozitívneho stavu, v porovnaní s počtom jedincov prichádzajúcich z negatívneho stavu, veľmi nízky a ako ste si vedomí, neustále sa znižoval takmer každú minútu, až prišiel deň, kedy taká inkarnácia z pozitívneho stavu už nie je dovolená. Kvôli opätovnému zopakovaniu, tým dňom bol 1. júl 1988 o 3.08 popoludní (15.08) — pacifického letného času.“

„Všetci jedinci, na všetkých úrovniach Zóny Vymiestnenia, narodení z príslušnej idey, sa stali pravými tieňmi dobrovoľníka, ktorý sa inkarnoval na planétu Nula z pozitívneho stavu, za účelom znemožňovať jeho/jej aktivity a poslanie, nakoľko je to len možné.“

„A teraz, každý jedinec, narodený v negatívnom stave, čiže v Zóne Vymiestnenia vyššie opísaným procesom, sa narodí na najmenšej úrovni zloby a falše stavu, do ktorého sa narodí. Kvôli dvojitej relativite jeho/jej prirodzenosti (dvojitej preto, lebo nevznikol z Absolútneho Zdroja) sa špecifickosť jeho/jej jedinečnej manifestácie jeho/jej vlastnej zloby a falše v určitom bode vyčerpá.“

„Snahou všetkých v negatívnom stave je získať väčší stupeň zloby a falše. Keďže to považujú za dobré a pravdivé, žijú v ilúzii, že čím budú horší, čím väčší stupeň falše dosiahnu, tým lepší bude život a postavenie, ktoré budú mať v hierarchii ich pekelnej organizácie. Preto, len čo cítia, že prispeli k spoločnému zlu a lži toľkou zlobou a falšou, koľko jej boli schopní vyprodukovať na úrovni, kde sa narodili, sú z toho regiónu natrvalo odstránení.“

„Zvyčajným spôsobom odstraňovania sú nejaké násilné prostriedky. V ľudskom ponímaní tieto prostriedky súvzťažia s niečím porovnateľným so zabitím, zavraždením alebo úkladnou vraždou.“

„V tomto ohľade títo jedinci skutočne zažijú smrť a skutočne zomrú.“

„Avšak, hneď po smrti alebo krátko nato sú vzkriesení v oblasti, ktorej prirodzenosťou sú väčšie zlá a lži, než mala predošlá oblasť. Po vzkriesení sú títo jedinci znovuzrodení v novej forme, zhodnej s prirodzenosťou nového sveta. Takže sú transfigurovaní/pretvorení vo všetkých aspektoch ich osobností, aby boli prispôsobení prirodzenosti nového sveta. Keď je už proces transfigurácie dokončený, nasleduje proces transmogrifikácie, počas ktorého sa úplne zmenia na obraz a podobu ziel a lží, ktoré sú základom života ich nového sveta.“

„Tento proces prebieha podobným alebo zhruba rovnakým spôsobom v Zóne Vymiestnenia u všetkých jej obyvateľov a tvorov od čias aktivácie negatívneho stavu alebo jeho osídľovania. Rovnakým alebo podobným spôsobom bude pokračovať, kým bude existovať negatívny stav. V počiatočnom období, po objavení sa týchto jedincov v novom svete, sú všetky ich spomienky z ich predchádzajúcich životov ponechané. Avšak postupne, v procese ich transmogrifikácie, tieto spomienky slabnú a oni si vedome prestávajú pamätať čokoľvek o svojich predošlých zážitkoch. Týmto faktom sa počas ich zabúdania tvorí ich nevedomie. Toto nevedomie je postupne v ich mysli väčšie a väčšie.“

„Dôvodom, prečo sú jedinci v negatívnom stave tvorení takým spôsobom, aby mali nevedomé procesy a nevedeli nielen to, čo zažili predtým, ale ani o existencii pozitívneho stavu, je, že v každej predošlej existencii boli v stave menšieho stupňa zloby a lží.“

„V porovnaní s akoukoľvek aktuálnou situáciou, v ktorej žijú v ktoromkoľvek danom momente, by ich spomienky na menší stupeň ziel a lží mohli ťahať späť k tomu spôsobu správania, postoja a činnosti, ktoré boli v súlade s tým predošlým stupňom. V tomto prípade existuje nebezpečenstvo nakazenia iných v tom novom svete, ktorí vedome nepoznajú žiadny menší stupeň ziel a lží. Aj prežitie takého jedinca je v stávke, lebo tam by nikto nemohol mať nič menej, než na čo sú zvyknutí a čo je považované za zdroj ich samotného života.“

„Skrytejšie a tajomnejšie dôvody nevedomých procesov a neznalosti všetkých v negatívnom stave tkvejú v tom, že tým, že je niekto menej zlý a v menších lžiach, než nariaďujú požiadavky jeho/jej stavu, existuje určitý stupeň nepatrnej, takmer nevnímateľnej dobroty. Ako vidíte, v porovnaní s niekým, kto je horší a vo väčších lžiach, sa môže jedinec, ktorý je v ich menšom stupni, javiť tomu druhému ako dobrý. Je tam teda nebezpečenstvo, že jedinci v negatívnom stave objavia pojem dobrota.“

„Logika takého objavu tkvie vo fakte, že ľahko môžete usúdiť, že ak existuje stav menších ziel a lží, potom by bolo možné predpokladať, že existuje ďalší stav, ktorý je ešte menej zlý a falošný.“

„A ak existuje taký stav, potom musí byť stav, ktorý je ešte vzdialenejší zlobe a falši než ten predošlý stav. V jednom bode by takáto logika mohla niekoho doviesť k záveru, že existuje úplne iný stav, kde nevládnu žiadne zlá a lži. V dôsledku prirodzenosti každej sentientnej entity by tá sentientná entita bez ohľadu na jej štruktúru začala byť zvedavá a zatúžila by taký stav zažiť. Takáto zvedavosť a túžba by ju mohla viesť k túžbe a potrebe dostať sa z negatívneho stavu a konvertovať do pozitívneho stavu.“

„Toto je jeden z hlavných dôvodov, prečo existujú po celej Zóne Vymiestnenia nevedomé procesy, neznalosť a skryté alebo potlačené spomienky.“

„Na druhej strane, všetky sentientné entity v negatívnom stave sú upovedomené o existencii iných oblastí, svetov a panstiev negatívneho stavu, ktoré majú väčší stupeň ziel a lží než ich momentálny. A aj keď im nie je dovolené navštíviť tie svety alebo oblasti priamo, aby obyvatelia tých oblastí neboli kontaminovaní ich relatívne menším stupňom ziel a lží, napriek tomu sú motivovaní týmto konkrétnym vedomým poznaním, aby sa snažili byť horší a s väčšou mierou lží.“

„Ako vidíte z tohto usporiadania, žiadna osoba sa nikdy nereinkarnuje do tej istej oblasti Zóny Vymiestnenia, v ktorej žila pred svojou smrťou. Dokonca aj z hľadiska Zóny Vymiestnenia je koncepcia reinkarnácie úplne lživá, nereálna.“

„Vyššie uvedená situácia existuje v Zóne Vymiestnenia už mnoho miliónov rokov. Kvôli tým podmienkam nebol nikto schopný konvertovať do pozitívneho stavu. Nikto nikdy, okrem tajných agentov pozitívneho stavu, ktorých ostatní vnímali ako zlé entity, z Pekiel nevyšiel. Táto situácia v mnohých ľuďoch vyvolala a doslovnému zmyslu Svätej Biblie dodala dojem, že keď už niekto vstúpi do Pekiel procesom samo-odsúdenia, alebo keď niekto žije v Peklách, s výnimkou tajných agentov pozitívneho stavu, nemôže z nich nikdy vyjsť a musí tam zostať naveky.“

„No inkarnácia Stvoriteľa, Boha, Najvyššieho, vo forme Ježiša Krista do Zóny Vymiestnenia cez planétu Nula naveky zmenila túto situáciu. Vo všetkých regiónoch Zóny Vymiestnenia boli zriadené predsunuté základne pozitívneho stavu za účelom hlásania Evanjelia Spásy skrz Pána Ježiša Krista. Aktivity týchto predsunutých základní sa mnohonásobne zintenzívnili, najmä potom, ako Najvyšší včlenil a zlúčil všetky prvky, získané zo Zóny Vymiestnenia a planéty Nula, so Svojou Prirodzenosťou.“

„Táto revolučná zmena v Prirodzenosti Pána Ježiša Krista nielenže chráni všetkých agentov pozitívneho stavu, ktorí sa dobrovoľne rozhodli stať sa personálom tých predsunutých základní, pred akýmkoľvek nebezpečenstvom v akejkoľvek podobe a forme, prichádzajúcim od vražednej bandy Pekiel, chrániac súčasne negatívne entity pred ublížením im prítomnosťou týchto pozitívnych agentov v ich panstve, ale tiež umožňuje Pánovi Ježišovi Kristovi objaviť sa priamo a osobne v ktoromkoľvek regióne Pekiel. Táto situácia vytvorila nové priaznivé podmienky pre možnosť konverzie jedincov, ktorí sú v Peklách a ktorí sú spôsobilí pre konverziu.“

„Spôsobilosť pre konverziu je určená faktorom odplaty za akýkoľvek zlý a falošný skutok. S podstatou každého stupňa zla a lži je neoddeliteľne spojené jeho ohodnotenie alebo odmena. Toto je prirodzenosť každého života. To isté platí pre pozitívny stav. S podstatou jeho dobroty a pravdy je neoddeliteľne spojené jeho ohodnotenie a odmena. Každý zlý a falošný skutok prináša zlé alebo falošné ohodnotenie alebo odmenu. Skutky dobra a pravdy prinášajú dobré a úprimné ohodnotenie alebo odmenu. Toto je usporiadanie a štruktúra Stvorenia a Zóny Vymiestnenia.“

„Len čo je ktorýkoľvek jedinec odmenený za svoje skutky a je pripravený postúpiť k ďalšiemu kroku svojho života, než postúpi ďalej, je uvedený do prechodnej fázy prípravy na ten ďalší krok. Presne počas tohto prechodného obdobia, pred prijatím novej roly alebo pozície v tom ďalšom kroku, avšak potom, ako dostal odplatu alebo odmenu a plne ju zažil, sa taký jedinec stáva spôsobilým pre konverziu do pozitívneho stavu.“

„Počas prechodného obdobia platí len jeden zákon: Zákon Milosrdenstva a Odpustenia Pána Ježiša Krista. Všetky ostatné zákony sú v tomto medziobdobí nefunkčné.“

„Takto je Pán Ježiš Kristus stále absolútne spravodlivý, nezasahujúci do procesu odmeny alebo odplaty, ktorá právom patrí každému v dôsledku akýchkoľvek zvolených činností, a súčasne je stále Absolútne Milosrdný a Odpúšťajúci, dávajúc každému príležitosť konvertovať do pozitívneho stavu, než zaujme svoj život v tom ďalšom kroku.“

„Nuž, pred inkarnáciou Najvyššieho vo forme Ježiša Krista na vašu planétu a do zvyšku Zóny Vymiestnenia táto situácia neexistovala. Bola postupne, veľmi opatrne a pomaly zavedená po návrate Ježiša Krista z vašej planéty. Plné nastolenie tohto stavu sa v skutočnosti začalo až po zrušení ľudskej éry v intermediálnom svete duchov a po zatlačení všetkých negatívnych síl do ich vlastného panstva a na planétu Nula. Ako si pamätáte, toto sa stalo až po období, ktoré vo vašich časových pojmoch súvzťaží s rokom 1982.“

„Ďalšie, čo si treba uvedomiť o Zóne Vymiestnenia a všetkých jej Peklách, je fakt, že pred nastolením tejto novej situácie všetky oblasti Zóny Vymiestnenia a ich Peklá, ako aj planéta Nula už boli a existovali mnoho eónov (ak to počítame z hľadiska vášho ponímania času). Chápeš, Peter, počas mnohých eónov nedošlo k žiadnej zmene v položení Pekiel. Všetko bolo rovnaké. V rámci toho časového obdobia nikto v Peklách nekonvertoval do pozitívneho stavu. Nielenže nikto nekonvertoval do pozitívneho stavu, ale taký čin bol úplne nemysliteľný a nemožný, z jednoduchého dôvodu, že pre takú možnosť neexistoval žiadny základ.“

„Ako viete, len Pán Ježiš Kristus môže kohokoľvek obrátiť. No vtedy Pán Ježiš Kristus nebol Pánom Ježišom Kristom súčasnosti. Vtedy bol Najvyšším, ktorý nemal vo Svojej Prirodzenosti nič zo Zóny Vymiestnenia a z planéty Nula.“

„Takže, ako bolo práve uvedené vyššie, tá situácia, dojem, ktorý mali a majú doteraz ľudia a tvory Pekiel, bol ten, že keď už je niekto odsúdený alebo sa odsúdi na Peklá, alebo sa počiatočne v Peklách narodí, nemôže nikdy z Pekiel vyjsť. Ak eóny a eóny žijete v Peklách, nemôžete mať žiadny iný dojem, než že tam budete žiť naveky, bez akejkoľvek možnosti vyslobodenia z toho stavu.“

„Tento dojem je, samozrejme, podporovaný početnými doslovnými vyhláseniami Svätej Biblie, ktoré veľmi jasne naznačujú, že je to tak a že toto je skutočná realita.“

„Väčšina z vás doteraz nedokázala pochopiť, že Svätá Biblia bola napísaná v čase, keď bol tento dojem správny. Jediné, čo Svätá Biblia predvídala, bolo to, že sa do tohto sveta narodí Spasiteľ, ktorý uskutoční veľmi dôležitý akt spásy všetkých, ktorí ten akt spásy prijmú. Svätá Biblia však vo svojom doslovnom význame nehovorí, v čom presne tkvie ten akt spásy, aký je jeho rozsah a ako a na koho je aplikovateľný. Keďže Svätá Biblia bola napísaná na vašej planéte, bláznivo sa predpokladalo, že tento akt spásy je obmedzený a platný len na ľudí na vašej planéte.“

„Bolo dovolené, aby sa to stalo, lebo ako vidíte, odvtedy nebolo až doteraz vytvorené nič, čo by naznačovalo, že by taká možnosť mohla existovať niekedy v budúcnosti. Pamätajte si, že skutočný proces spásy alebo konverzie sentientných entít v Peklách sa nemohol začať pred rokom 1982 a nemohol byť plne zrealizovaný, kým sa Najvyšší nestal plnosťou Pána Ježiša Krista (koncom roka 1987).“

„V medziobdobí, po odchode Pána Ježiša Krista z planéty Nula a počas procesu kríženia a zlučovania spomínaného tela-mäsa, sa robili mnohé iné prípravy, ktoré boli potrebné, ak sa mal uskutočniť taký proces masívnej konverzie. Najskôr bolo potrebné stvoriť novú Nebeskú Spoločnosť; bolo potrebné otvoriť Novú Školu.“

„Pre všetkých účastníkov tej novej spoločnosti a Novej Školy bolo potrebné stvoriť úplne nový vesmír; bolo potrebné podniknúť rozsiahly výcvik a preškoľovanie; bolo potrebné vybudovať a otvoriť nový región medzi Peklami a intermediálnym svetom a obsadiť ho jedincami, dôkladne a špecificky na ten účel vycvičenými. Za tým účelom bolo potrebné preniesť Nové Zjavenie. A bolo potrebné uskutočniť a zariadiť mnohé iné početné veci, ktoré sú úplne mimo vášho chápania. Väčšina z týchto vecí bola dokončená do roku 1982 a ostatné boli zavŕšené do konca roka 1987.“

„Vyvrcholením všetkých týchto udalostí bol prenos tejto časti Nového Zjavenia. Týmto sa uzatvára kruh tohto časového cyklu.“

„Takže, nie div, že všetci obyvatelia, tvory a ľudia, dokonca v pozitívnom stave, mali až doteraz dojem, že keď sa už ocitnete v akomkoľvek regióne Pekiel, zostanete tam navždy.“

„Vzhľadom k revolučným zmenám existuje pre členov negatívneho stavu iný význam pojmov narodenie, smrť, vzkriesenie, znovuzrodenie, transfigurácia a transformácia v porovnaní s tým, čo zažívali predtým vo svojej vlastnej Zóne Vymiestnenia. Tento význam sa týka procesu ich konverzie do pozitívneho stavu.“

„Ako si pamätáš, Peter, niektorí členovia Swedenborgiánskej cirkvi ťa obvinili, že v tvojom ponímaní je ľahké konvertovať do pozitívneho stavu dokonca aj pre toho najhoršieho a najnegatívnejšieho diabla alebo Satana, alebo démona, alebo kohokoľvek nachádzajúceho sa v Peklách.“

„To obvinenie naznačovalo, že na tom nič nie je byť v zlách a lžiach, lebo sa jednoducho môžete od toho odvrátiť a hotovo — ste spasení. V okamihu, mávnutím čarovného prútika, sa zmeníte z diabla temnoty na anjela svetla. Tento záver je hrubou vulgarizáciou procesu konverzie. Nikto z vás nemá ani najmenšie poňatie, čo všetko je spojené s týmto procesom. Tento proces presahuje akúkoľvek úroveň vášho chápania alebo schopnosti porozumieť, čo so sebou prináša.“

„Samým prvým krokom v tomto procese je spôsobilosť akéhokoľvek určitého jedinca, ako je opísané vyššie. Len čo je určená spôsobilosť, ten jedinec je vedený (po vyjadrení jeho/jej túžby po konverzii) krôčik za krôčikom von z Pekiel. Tieto kroky idú v opačnom poradí. Od väčšieho stupňa ziel a lží k ich menšiemu stupňu, kým neprídu do tej špeciálnej oblasti medzi Peklami a intermediálnym svetom. Tá oblasť je umiestnená v neutrálnom stave.“

„Nikto si však neuvedomuje, že počas opačného postupu, ako sú pri každom kroku menšieho stupňa ziel a lží odkrývané spomienky na tie predošlé stavy, jedinec prechádza veľmi bolestivými obdobiami dodatočného trestu za skutky, za spáchanie ktorých bol zodpovedný na úrovni každého spätného kroku. Toto si vyžaduje ohromné množstvo času, úsilia, odhodlania a výdrže od všetkých, ktorí tento proces podstupujú.“

„Nezabúdajte tiež, že počas tohto spätného procesu sú všetci títo jedinci vystavení tým najdivokejším, najhorším, najkrutejším, najbolestnejším a najvytrvalejším útokom ostatných členov negatívneho stavu, ktorí pokračujú vo svojom živote ziel a lží. Nebyť faktu, že Pán Ježiš Kristus osobne, súkromne a intímne povzbudzuje, podporuje a pomáha týmto jedincom na každom kroku ich postupu v smere úniku z Pekiel, žiadny z nich by nemohol prežiť a uspieť ani na sekundu. Všetci by tým neuveriteľným útokom podľahli.“

„Čo však myslíte, prečo Pán Ježiš Kristus tak principiálne zmenil Svoju Prirodzenosť, vštepením toho tela-mäsa alebo prvkov Zóny Vymiestnenia a planéty Nula do nej? Na ozdobu a vystatovanie sa? Presným dôvodom, prečo to urobil, bolo, aby bol schopný vojsť do Pekiel a pomôcť všetkým tým úbohým tvorom prejsť úspešne tým procesom. Inak by bol každý skutočne navždy uväznený v tom stave.“

„Len čo sa nejakému jedincovi podarí dostať z Pekiel, prichádza do toho špeciálneho regiónu medzi Peklami a intermediálnym svetom. V momente, ako sa to stane, ten jedinec zomiera, čo sa týka Pekiel. Toto je nové ponímanie smrti pre Zónu Vymiestnenia. Peklá navždy prichádzajú o toho jedinca. Nikdy sa nenarodí opäť v nejakom inom regióne Pekiel.“

„Vstup do toho regiónu znamená vzkriesenie jedinca z mŕtveho života negatívneho stavu. No v čase tohto vzkriesenia sa príslušný jedinec objaví v tom regióne vo svojej bývalej vonkajšej forme-tele. To telo-forma nie je vhodné pre vstup do samotného pozitívneho stavu. Pamätajte si, že ten špecifický región medzi Peklami a intermediálnym svetom je v neutrálnom stave. V neutrálnom stave môžu pokojne prežiť akékoľvek životné formy s akýmikoľvek typmi tiel (okrem ľudského typu tela). Taká je prirodzenosť neutrálneho stavu.“

„V pozitívnom stave však môže prežiť len forma, ktorá je vhodná pre jeho atmosféru. Nakoľko každý jedinec sa objavuje v tej forme a keďže tá forma je integrálnou súčasťou jeho/jej osobnosti, je dôležité, aby ten jedinec získal novú formu, ktorá je vhodná pre život v pozitívnom stave.“

„Proces zmeny vzhľadu tejto formy sa volá proces transfigurácie/premenenia. Tento proces je zložitým konglomerátom genetického, duchovného, duševného a fyzického prispôsobovania a prepájania, ktorý nemôžete pochopiť, kým sa nachádzate v ľudskom stave.“

„Keď je už proces transfigurácie dokončený a dotyčný jedinec sa prispôsobí svojmu novému vzhľadu, postupuje do ďalšieho štádia. Vstupuje do špeciálneho oddelenia Novej Školy pre duchovné Znovuprebudenie, Znovuzrodenie a Reštrukturalizáciu. V momente svojho vstupu do Novej Školy sa tento jedinec znovuzrodí do nového života pozitívneho stavu. V tejto Novej Škole začína proces transformácie toho jedinca. Pozostáva z takých nezvyčajných a úžasných vecí, že vo vašej ľudskej reči neexistujú žiadne slová, ktoré by mohli opísať alebo vyjadriť, čo všetko sa počas toho odohráva.“

„Keď už je proces transformácie dokončený, jedinec dostáva novú identitu, nový život a nové poslanie v niektorej oblasti pozitívneho stavu Stvorenia. Dokončenie Novej Školy a získanie novej identity znamená nový duchovný zrod toho jedinca. Skutočný a pravý život toho jedinca v pozitívnom stave sa začína v tomto rozhodujúcom momente. Potom príslušný jedinec prechádza rovnakým procesom duchovného pokroku, ako je opísané na začiatku tejto kapitoly.“

„Ako vidíte z tohto veľmi stručného a neúplného opisu, proces konverzie je veľmi zložitý a náročný, no bol umožnený spásnym aktom Pána Ježiša Krista. Odteraz je umožnený každému. A čo je úžasné, s postupom času bude tento proces čoraz ľahší. Každý nový zážitok v tomto ohľade dláždi cestu akýmkoľvek ďalším prípadom konverzie.“

„Jednako však, každý bude musieť prejsť vyššie opísanými krokmi, ibaže skráteným a menej škodlivým spôsobom. Takže, toto skutočne znamenajú slová ,narodenie‘, ,smrť‘, ,vzkriesenie‘, ,znovuzrodenie‘, ,transfigurácia‘ a ,transformácia‘.“

„Čo sa týka ľudského narodenia, proces ich počatia obsahuje určité zvláštnosti. Fabrikácia ľudstva pseudo-tvorcami už bola obšírne opísaná v tejto a v predošlých knihách Nového Zjavenia. Aj proces inkarnácie agentov pozitívneho stavu a agentov negatívneho stavu bol už opísaný.“

„S ľuďmi, ktorí sa narodili, aby boli ľuďmi, bez toho, aby pochádzali priamo buď z pozitívneho stavu, alebo z negatívneho stavu, je však situácia trochu iná.“

„V procese spojenia dvoch ľudí opačného pohlavia sa rodí idea, ktorá vyjadruje špecifickú prirodzenosť jej rodičov v rôznych podmienkach. Ľudskí rodičia tej idey si vo väčšine prípadov vôbec vedome neuvedomujú jej obsah, kvalitu a množstvo, ani fakt, že sa taká idea narodila. Len čo sa tá idea narodí, vyhľadáva prostriedky na vytvorenie svojej vonkajšej formy manifestácie. Toto sa deje skrz fyzický pohlavný styk dvoch ľudí opačného pohlavia.“

„Zvláštnosť ľudského narodenia je vo fakte, že fyzické telo pre tú ideu je vytvorené parazitickým spôsobom — v ženskom fyzickom lone. Ako bolo uvedené predtým, nikde inde v Stvorení alebo v Zóne Vymiestnenia neexistuje taký neprirodzený, nezvyčajný, nenormálny, bolestivý a nebezpečný spôsob fyzického narodenia.“

„Len čo je príslušná idea počatá, je premietnutá špeciálnymi, ľuďom neznámymi duchovnými prostriedkami (také prostriedky nemôžu byť zjavené ani teraz!) do špeciálneho a špecifického intermediálneho sveta, kde je vo forme ducha a dočasnej formy jeho duševnej činnosti pripravovaná na jej vstup do nezvyčajných a nanajvýš drsných podmienok ženského lona a planéty Nula.“

„Kým prebieha táto príprava, pre telo tej idey sa vyvíja špecifický ľudský plod.“

„Počas tej prípravy sa tej idei-duchu stane niekoľko vecí. Po prvé, je vystavená rôznym negatívnym a pozitívnym zážitkom. Tie zážitky zahrnie do svojho obsahu.“

„Po druhé, zahrnutím ktoréhokoľvek z týchto zážitkov pozýva rôznych ďalších duchov, ktorí ju vystavili týmto zážitkom, aby sa stali integrálnou súčasťou jej budúceho života. V dôsledku zahrnutia týchto zážitkov do jej obsahu a pozvaním tých duchov, aby sa stali integrálnou súčasťou jej budúceho života, sa objaví zvláštna, protirečivá duchovná, duševná a fyzická atmosféra, ktorá sa stane obsahom budúcej ľudskej osobnosti tej idey. Táto protirečivá prirodzenosť je zhoršená dvoma faktormi:“

„Prvým je, že rodičia tej idey sú ľudia. Byť človekom neznamená nič než protirečenie. Takže, od samého prvého momentu zrodu je tá idea plná protirečení. Táto prirodzenosť určuje, že tá idea vyhľadáva protirečivé zážitky v tom špeciálnom intermediálnom svete, ktorý existuje výlučne na ten účel. Druhým je, že fyzické telo, ktoré sa vyvíja pre tú ideu v ženskom lone, je zostavené z prvkov negatívneho stavu. Svojou samotnou prirodzenosťou a stavom podporuje akékoľvek protirečenia.“

„Samotná štruktúra toho tela podporuje život negatívneho stavu, ale pre život pozitívneho stavu je veľmi jedovatá. Táto štruktúra neustále núti každého ducha, ktorý je v nej uväznený, aby bol negatívny a plný protirečení a protikladov.“

„Táto situácia je obzvlášť bezútešná pre agentov pozitívneho stavu. Ich duch a duša sú pozitívne, no sú uväznené v tele, ktoré sa samotnou svojou prirodzenosťou prieči všetkému, čo ten duch a duša obsahujú.“

„Na druhej strane, táto situácia je obzvlášť prospešná pre agentov negatívneho stavu, ktorí sa v takom tele cítia ako doma a prosperujú v jeho negatívnej prirodzenosti, plnej protirečení.“

„Pre ostatných, vlastných ľudí, sa táto situácia stáva životným štýlom nerozhodnosti, rozpoltenosti medzi takým či onakým extrémom, neistoty, hmlistosti a nedôslednosti, nevediac nikdy presne alebo s istotou, čo je vhodné a správne, a čo nie.“

„Keď už príslušná idea získa to, čo v tom intermediálnom svete potrebuje získať, vstúpi do svojho plodu a oživí ho. Skutočný vstup toho ducha-idey do jeho plodu sa odohráva až na samom konci piateho mesiaca v lone jeho matky. Plod má teda takmer šesť mesiacov, keď dostáva svojho ducha a dušu a skutočne ožíva. Až do tej chvíle mu nemožno pripísať žiadny pravý a skutočný život, bez ohľadu na to, čo kto hovorí o tejto záležitosti na vašej planéte.“

„Počas štyroch mesiacov jeho pobytu v tom plode dochádza k úplnej izolácii a separácii toho ducha a duše od akýchkoľvek iných zdrojov, až na to, že si vo svojej nevedomej časti uchováva prítomnosť všetkých tých pozvaných protirečivých duchov. Súčasne sú všetky vedomé spomienky toho ducha a duše na čokoľvek potlačené a vymazané, takže v dobe svojho narodenia nemá o ničom vôbec žiadne vedomé poznanie. Narodí sa vedome úplne neznalý, bez akýchkoľvek vedomých spomienok alebo poznania.“

„Kvôli tomuto dôležitému faktoru sa ľudia rodia vo forme nemluvniat, v stave totálnej a úplnej bezmocnosti a závislosti od dospelých. Pomalým a prácnym procesom sa vyvinú v dospelých, funkčných jedincov, plných protirečení a zmätkov. Duchovia zahrnutí do nich, s ktorými sa narodili, sa stávajú ich duchovnými radcami — ak súvisia s pozitívnymi zážitkami, a ich tieňmi — ak súvisia s negatívnymi zážitkami. Kvôli plnému stotožneniu sa s ich prirodzenosťou sa ľudskí novorodenci a oní duchovia, ktorí ich sprevádzajú, do určitej miery podobajú.“

„Keď už nejaký človek naplní účel svojho života na planéte Nula, jeho/jej telo zomiera. Následne je vzkriesený v intermediálnom svete a tam prechádza procesom opísaným v kapitole 19 tejto knihy (,Život po ľudskom živote‘). Týmto ste odkazovaní na tú kapitolu, kvôli osvieženiu si vašej pamäti ohľadne tejto záležitosti.“

„Ak má niekto uši, aby počul, nech počuje, čo Pán Ježiš Kristus zjavuje v tejto kapitole.“

Zdroj: NOVÉ ZJAVENIE PÁNA JEŽIŠA KRISTA

ÚVOD | DUCHOVNO | KONTAKTY | MAPOVANIE STRÁNKY | SPÄŤ