Kapitola desiata

AKTUALIZÁCIA, UPRAVENIE A PREDEFINOVANIE
DUCHOVNÝCH ZÁKONOV

18. februára 1988 o 4.40 ráno prišlo ku mne slovo Pána Ježiša Krista, hovoriac:

„V tejto knihe bolo zjavené, že v celom Stvorení prebiehajú revolučné zmeny. Tieto zmeny boli podnietené hlbokými zmenami, ktoré nastali v ponímaní Prirodzenosti Najvyššieho, ktorý sa stal celkom Pána Ježiša Krista.“

„Bolo povedané, že Nová Prirodzenosť Pána Ježiša Krista si vyžaduje nový prístup v tom, ako s Ním/Ňou sentientné entity nadväzujú vzťah.“

„Dôležitými duchovnými princípmi, formulovanými predtým, je to, že vždy, keď určitý krok, éra, epocha alebo čokoľvek, čo máte, splní svoj účel, nasleduje po tom ďalší krok. Všetky princípy, stavy a podmienky predošlého kroku sú starostlivo zhodnotené a posúdené, aby sa určilo, do akej miery, a či vôbec, môžu byť prenesené do ďalšieho kroku.“

„Ako viete, duchovná kvalita následného kroku sa značne líši od predošlého kroku a mnoho vecí, ak nie väčšina, je do ďalšieho kroku neprenosných.“

„Toto je duchovný zákon platný pre všetky časy a pre všetky kroky.“

„Dobrý príklad takých úprav a zmien možno vidieť v Mojžišovom zákone, ktorý bol daný deťom Izraela. V čase Prvého Príchodu Ježiša Krista väčšia časť toho zákona vyčerpala svoju užitočnosť a splnila svoj účel. Pokiaľ akýkoľvek zákon nevyčerpá svoju užitočnosť a nesplní svoj účel, nemôže byť upravený alebo zrušený, alebo zmenený. Toto znamenajú slová, zaznamenané v Matúšovi 5:18:“

„ ,Lebo isto vám hovorím, že kým sa nepominie nebo a zem, nepominie
sa ani jediné písmenko alebo jediná bodka zo zákona, kým sa všetko
nesplní.‘ “

„Niektorí ľudia nesprávne predpokladali, že všetky duchovné zákony majú trvalý, nezmeniteľný charakter. Vyššie citované vyhlásenie však naznačuje len to, že zákony nemôžu byť zrušené, kým sa v nich všetko nenaplní.“

„Prvý Príchod Pána Ježiša Krista bol splnením toho konkrétneho zákona. Preto nie je náhoda, že po vyššie uvedenom vyhlásení Ježiš Kristus rovno pokračoval a buď určité zákony zrušil, alebo ich značne zmenil. V celej piatej kapitole v Matúšovi sa po verši 18 neopisuje nič iné než proces tohto zrušenia a zmeny.“

„Neskôr, počas Jeho/Jej misie na vašej planéte, Ježiš Kristus zredukoval a upravil celý Mojžišov zákon do dvoch zákonov, ako je zaznamenané v Matúšovi, kapitola 22, verše 34 – 40 (a v ďalších Evanjeliách).“

„Ako si pamätáte, tieto dva princípy sú nasledovné:“

„ ,Budeš milovať Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou
svojou dušou a celou svojou mysľou.‘ ,A budeš milovať svojho
blížneho ako seba samého.‘ “ „A povedal: ,Od týchto dvoch prikázaní
závisí celý Zákon a Proroci.‘ “

„Na konci Svojej misie dal Ježiš Kristus Svojim učeníkom nové prikázanie, zaznamenané v Jánovi 13:34-35:“

„ ,A nové prikázanie vám dávam, aby ste sa navzájom milovali; ako
som vás Ja miloval, aj vy sa navzájom milujte. Podľa toho všetci
spoznajú, že ste Moji učeníci, keď budete mať lásku k sebe.‘ “

„Ďalším krokom, ktorý nasledoval po odchode Pána Ježiša Krista z vašej planéty, bol krok spríkladnenia a odlíšenia duchovných princípov.“

„Ako odlíšite nasledovníkov Pána Ježiša Krista od všetkých ostatných? Podľa prejavenia vzájomnej hlbokej lásky a ocenenia. Ak sa správate rovnakým spôsobom a štýlom ako ktokoľvek iný, aký je rozdiel medzi vami a ostatnými? Je zrejmé, že v čase, keď Ježiš Kristus dával toto nové prikázanie Svojim učeníkom, neexistovala na vašej planéte žiadna vzájomná pravá láska. Inak by nebolo treba sformulovať toto prikázanie alebo zákon.“

„Vyššie uvedená ilustrácia vám teda môže poskytnúť predstavu o tom, ako dochádza k pravidelným aktualizáciám, úpravám a predefinovaniu všetkých duchovných princípov a zákonov a prečo sú nutné.“

„V súčasnosti sa začalo nové obdobie v dejinách tohto časového cyklu. Toto obdobie nie je len začiatkom jedného nového kroku, ako to bolo pri predošlých obdobiach a krokoch tohto časového cyklu. Toto je úplne Nová Éra v rámci tohto časového cyklu, ktorá je iniciovaná Pánom Ježišom Kristom. Táto Nová Éra sa nemohla začať, kým nedošlo k hlbokým zmenám v Prirodzenosti Najvyššieho a kým sa Najvyšší nestal Pánom Ježišom Kristom. Len čo sa to dosiahlo, predošlá éra alebo obdobie vyčerpala svoju užitočnosť a naplnila svoj účel a uskutočnila sa Nová Éra duchovného rozvoja. Nové Zjavenie obsiahnuté v tejto knihe je odrazom tejto Novej Éry.“

„Táto Nová Éra alebo Obdobie zahŕňa celé Stvorenie a jeho multivesmír, všetky sentientné entity, celú Zónu Vymiestnenia a všetkých jej obyvateľov a vašu planétu.“

„Multivesmírne dôsledky tejto Éry sú enormné a budú trvať dlhé časové obdobie — do samého konca tohto časového cyklu a ďalej.“

„Kvôli tejto ohromnej dôležitosti musia byť všetky duchovné zákony, ktoré riadili predošlú éru alebo obdobie predefinované, aktualizované, upravené a v prípade nutnosti zrušené a nahradené.“

„V tomto okamihu sa budeme zaoberať nasledovnými zákonmi:“

„1. Úplne prvý zákon sa týka lásky k Pánovi, vášmu Bohu. Tento zákon sa upravuje nasledovne:“

„BUDEŠ MILOVAŤ PÁNA JEŽIŠA KRISTA BEZPODMIENEČNE,
S MÚDROSŤOU, Z CELÉHO SVOJHO ,JA SOM‘, NADO
VŠETKÝCH A NADOVŠETKO, KVÔLI PÁNOVI JEŽIŠOVI
KRISTOVI A KVÔLI SAMOTNÉMU PRINCÍPU, NEOČAKÁVAJÚC
NIČ NA OPLÁTKU. SVOJOU VLASTNOU SLOBODNOU
VÔĽOU A VOĽBOU VYZNÁŠ, ŽE JE LEN JEDEN BOH,
STVORITEĽ, SPASITEĽ A ZDROJ PRAVÉHO ŽIVOTA — PÁN
JEŽIŠ KRISTUS. SVOJOU VLASTNOU SLOBODNOU VÔĽOU
A VOĽBOU UZNÁŠ A PRIJMEŠ NOVÚ PRIRODZENOSŤ
PÁNA JEŽIŠA KRISTA, UZNAJÚC FAKT, ŽE ĽUDSKÉ TELO
JEŽIŠA KRISTA BOLO UČINENÉ BOŽSKÝM, TAK AKO
JEHO/JEJ BOŽSKÉ BOLO UČINENÉ ĽUDSKÝM, A BOLO
PLNE VČLENENÉ, ZLÚČENÉ A SKRÍŽENÉ S CELKOM
NAJVYŠŠIEHO, UROBIAC TAK Z NAJVYŠŠIEHO PLNE A
KOMPLETNE PÁNA JEŽIŠA KRISTA.“

„Kým nie je najprv prijatý tento fundamentálne dôležitý nový duchovný zákon, riadiaci Nový Vek, žiadny z nasledovných zákonov nebude mať viac žiadnu moc alebo význam.“

„2. Druhý zákon sa týka lásky k druhým. Tento zákon sa upravuje nasledovne:“

„BUDEŠ BEZPODMIENEČNE, S MÚDROSŤOU, Z CELÉHO
SVOJHO ,JA SOM‘ MILOVAŤ KAŽDÉHO INÉHO VIAC NEŽ
SEBA, KVÔLI PÁNOVI JEŽIŠOVI KRISTOVI, PRÍTOMNOM
V NICH, KVÔLI NIM A KVÔLI SAMOTNÉMU PRINCÍPU,
BEZ OČAKÁVANIA ČOHOKOĽVEK NA OPLÁTKU.“

„3. Tretí zákon je úplne nový zákon, vychádzajúci z vyššie upravených zákonov. Jeden aspekt tohto zákona bol obsiahnutý v starom prikázaní: ,Miluj blížneho svojho ako seba samého‘. Formulácia tohto nového zákona znie takto:“

„BUDEŠ BEZPODMIENEČNE, S MÚDROSŤOU, Z CELÉHO
SVOJHO ,JA SOM‘ MILOVAŤ SEBA, VO VŠETKÝCH ASPEKTOCH
SVOJEJ MANIFESTÁCIE — SVOJHO DUCHA, SVOJU
DUŠU A SVOJE TELO — SVOJU JEDINÚ MYSEĽ, KVÔLI
PÁNOVI JEŽIŠOVI KRISTOVI V SEBE A V INÝCH, KVÔLI
INÝM A CELÉMU STVORENIU, KVÔLI SEBE AKO JEDINEČNÉMU
A NEOPAKOVATEĽNÉMU JEDINCOVI A KVÔLI
SAMOTNÉMU PRINCÍPU, LEBO JE SPRÁVNE TAK KONAŤ.“

„Nuž, od týchto troch zákonov závisia všetky duchovné princípy a z nich všetky čerpajú. Naplniť ich znamená naplniť všetky súce a existujúce zákony.“

„Než prejdeme k ďalším zákonom, je nutné isté vysvetlenie ohľadne obsahu vyššie definovaných troch zákonov.“

„Treba vysvetliť dva pojmy: ,Bezpodmienečná láska‘ a ,milovať s múdrosťou‘. Ako ste si všimli, tieto pojmy v starých zákonoch neexistovali. Jednoducho bolo použité slovo ,láska‘. Tak to bolo urobené za účelom vyjadrenia duchovného stavu, ktorý existoval pred a ktorý mal nasledovať po odchode Pána Ježiša Krista z vašej planéty.“

„Ako si pamätáte, tým stavom bola externalizácia, doslovný výklad a ritualizácia všetkých duchovných princípov, učiniac ich tým procesom bezobsažnými. V takom postoji a procese nie je žiadna múdrosť. Nie je tam ani žiadne chápanie samotných princípov.“

„Preto nebolo použité slovo ,múdrosť‘, lebo to bol hlúpy prístup. Ale ani slovo ,bezpodmienečná‘ nemohlo byť použité. Bolo by to brané doslovne. Ľudia by sa nesprávne domnievali, že človek musí milovať druhých v ich zlom a negatívnom stave. Milovať tak by znamenalo milovať zlá a lži.“

„Takže, používalo sa len slovo ,láska‘, aby naznačilo, že pravý zdroj života možno nájsť len v milovaní Boha, druhých a seba. Toto však nedefinuje, ako by sa tá láska mala manifestovať. Namiesto toho bol jedinec odkazovaný na Desatoro Prikázaní. Tie ukazujú len to, čo by sa nemalo robiť (Ohľadne témy Desatora Prikázaní viď kapitolu 24 tejto knihy — ,Desatoro zrevidované‘.).“

„Ale okrem naliehania, aby sa prijal Boh, nehovorili, čo by mal človek robiť, alebo to naznačujú veľmi nejasne. Preto sa malo za to, že dodržiavanie rituálov, ako ich predpisoval Mojžišov zákon, alebo, v ére kresťanstva, dodržiavanie príkazov doslovných výrokov Ježiša Krista, a najmä Pavla, je to, čo by mal človek robiť. Okrem toho, k dodržiavaniu týchto predpisov bola pripojená stať o odmene. ,Ak urobíš toto, dopadne to s tebou dobre‘. Alebo, ,ako chcete, aby ľudia robili vám, tak robte aj vy im‘ (Lukáš 6:31). Opäť kladenie podmienky: ,Budem s tebou jednať dobre, lebo chcem, aby sa so mnou jednalo dobre‘. Preto to robím vo svojom vlastnom záujme. Boha milujem vo svojom vlastnom záujme, druhých milujem vo svojom vlastnom záujme a seba milujem vo svojom vlastnom záujme. Ohľadne vlastností takej lásky nemôžete použiť slovo ,bezpodmienečná‘ alebo ,múdrosť‘.“

„Dôvody, prečo bola vtedy zavedená taká láska a prečo pretrvala do kresťanskej éry, možno nájsť v duchovnej kvalite, ktorá riadila celú Zónu Vymiestnenia a vašu planétu. Vtedy už boli všetky duchovné princípy prekrútené, skreslené alebo úplne sfalšované. Neexistovalo žiadne správne a skutočné poznanie ničoho. Aby ste za tých okolností motivovali ľudí urobiť čokoľvek duchovné, musíte začať z pozície, v ktorej sú. Tá pozícia je taká, že všetko robia vo svojom vlastnom záujme.“

„Prvým krokom duchovného prebudenia je primäť ľudí, aby milovali z ich vlastných osobných dôvodov. Len čo sú pevne ukotvení v takej láske, postupne sú zasväcovaní do skutočného poznania duchovných princípov, čo im napokon pomôže zmeniť ten postoj a začať robiť veci v záujme spoločného dobra.“

„V tejto Novej Ére však také duchovné podmienky nie sú už viac tolerovateľné. Predchádzajúce ponímanie lásky splnilo svoj účel a formuluje sa nové chápanie a praktizovanie lásky. Teraz je čas začať milovať bezpodmienečne s múdrosťou. Na prvý pohľad sa môže zdať, že samotné toto vyhlásenie si protirečí. Ako môžete milovať bezpodmienečne s múdrosťou? Neznamená to selektívnu lásku? Ten rozpor je zdanlivý.“

„Bezpodmienečný stav platí len pre pozitívny stav. Čokoľvek, čo je pozitívne, môže prísť len od Pána Ježiša Krista. Pozitívny stav nemá v sebe nič negatívnej povahy. Preto sa má milovať bezpodmienečne, kvôli nemu samotnému, ako niečo, čo tvorí samotný život. V pozitívnom stave je plnosť prítomnosti Pána Ježiša Krista. Pozitívny stav je Pán Ježiš Kristus, Ktorý/á ho zároveň vo všetkých ohľadoch presahuje. Preto teda požiadavka milovať Pána Ježiša Krista bezpodmienečne, nado všetkých a nadovšetko, lebo On/Ona je jediný zdroj života, Ktorý/á dáva ten život každému bezpodmienečne, bez akýchkoľvek podmienok. Milovať takým spôsobom je múdre. Preto teda milovať s múdrosťou.“

„Na druhej strane, ako možno prejaviť bezpodmienečnú lásku uprostred negatívneho stavu, plného nenávisti, krutosti, zloby a pustošenia? Odmietnutím prirodzenosti negatívneho stavu. Bezpodmienečné odmietnutie všetkého negatívneho, zlého a lživého znamená bezpodmienečnú lásku každého v negatívnom stave. Ako hovoríte vy, byť takýto neosoží tvojmu zdraviu (tvojmu životu). Ak ťa skutočne milujem, nechcem, aby si bol taký. V takej láske je jej múdrosť. Je múdre odmietnuť všetko negatívne, pretože prítomnosť toho vypudzuje prítomnosť pozitívneho stavu, čiže Pána Ježiša Krista. Byť bez tej prítomnosti znamená byť bez pravého života. Milovať bezpodmienečne zlá a lži znamená nenávidieť a opovrhovať všetkým pozitívnym, čiže Pánom Ježišom Kristom. Toto je bláznovstvo takej lásky.“

„Ďalším rozdielom je tu milovať niekoho bezpodmienečne v negatívnom stave, ale odmietať jeho/jej zlý a negatívny životný štýl. To odmietanie nie je len ústne, ale predovšetkým vaším vlastným životným štýlom, ktorý je zásadne iný než životný štýl negatívneho stavu.“

„Pamätáte si nové prikázanie, ktoré dal Ježiš Kristus Svojim učeníkom? Milujte sa navzájom, aby podľa tej lásky iní, ktorí nemilujú tak, mohli poznať, že ste z pozitívneho stavu. Milujete teda kvôli nim, kvôli Pánovi Ježišovi Kristovi, dávajúc im príklad, aké to je byť v pozitívnom stave, v porovnaní s bytím v negatívnom stave. A presne toto znamená, súc v negatívnom stave, milovať bezpodmienečne s múdrosťou.“

„Ďalším aspektom takej lásky je, že každý v sebe nesie v tej či onej miere prítomnosť Pána Ježiša Krista. Agenti a otroci negatívneho stavu majú tiež tú prítomnosť, inak by nemohli žiť ani zlomok sekundy.“

„Ako však zdôraznil už Swedenborg, ich problémom je, že popierajú tú prítomnosť a obracajú sa k nej chrbtom. Tým činom vylučujú svoju prítomnosť v Pánovi Ježišovi Kristovi, čiže v pozitívnom Stave. Neexistuje tu žiadne opätovanie. Milovať kohokoľvek takého bezpodmienečne znamená milovať bezpodmienečne Prítomnosť Pána Ježiša Krista v ňom/nej.“

„Jedinec miluje Pána Ježiša Krista v druhých a druhých preto, lebo v sebe nesú tú prítomnosť. Všetko ostatné je irelevantné, nemá to žiadny význam a je to neskutočné. Ako môžete milovať niečo neskutočné? Taká láska neexistuje.“

„V bezpodmienečnom milovaní Pána Ježiša Krista v iných, a iných kvôli tomu, a v bezpodmienečnom milovaní Pána Ježiša Krista v sebe, a seba kvôli tomu, je pravá múdrosť tej lásky. Toto je jediná skutočná láska, z ktorej pochádzajú akékoľvek iné lásky. Toto znamená milovať bezpodmienečne s múdrosťou.“

„Čo to ale znamená milovať? Ako sa prejavuje láska v každodennom praktickom živote? Nestačí vyjadrovať takú lásku ústne. Ako viete, ľudia sú majstri v tom, že hovoria a tvrdia jednu vec, súčasne si ale myslia a cítia presný opak toho, čo hovoria alebo tvrdia. Preto ústne vyjadrenia takej lásky nie sú dostatočné samé osebe. Možno ich považovať len za vonkajší prejav toho, že taká láska možno existuje, a možno nie.“

„Vlastne, je najmenej sedem potvrdzujúcich znakov toho, že taká láska existuje a je skutočná vo vašom živote.“

„Po prvé, neustále myslíte na bezpodmienečné múdre milovanie Pána Ježiša Krista, iných a seba. Každý stav alebo pocit, nech je to čokoľvek, musí preniknúť do vášho vedomia a stať sa integrálnou súčasťou vášho myslenia. Bez vedomého uvedomovania si tejto bezpodmienečnej múdrej lásky vo vašom aktívnom myslení neexistuje žiadne potvrdenie takej lásky.“

„Po druhé, intenzívne cítite túto bezpodmienečnú múdru lásku k Pánovi Ježišovi Kristovi, k iným a k sebe. Kedykoľvek myslíte na Pána Ježiša Krista, iných a seba, zaplavujú vás úžasne hrejivé, radostné a šťastné pocity.“

„Po tretie, neustále cítite nesmiernu chuť a túžbu každý deň viac a viac milovať bezpodmienečne s múdrosťou Pána Ježiša Krista, iných a seba. Všetka vaša vôľa, snaha, sila, moc a odhodlanie sú zamerané na takú čistú, bezpodmienečnú múdru lásku.“

„Po štvrté, vaším úmyslom pri všetkých vašich aktivitách, bez akejkoľvek výnimky a vylúčenia čohokoľvek, je robiť všetko z pozície tejto bezpodmienečnej múdrej lásky k Pánovi Ježišovi Kristovi, iným a sebe.“

„Po piate, vaše činy, správanie a postoje sú zamerané na neustále prejavovanie a upevňovanie tejto bezpodmienečnej múdrej lásky k Pánovi Ježišovi Kristovi, iným a sebe.“

„Po šieste, vchádzate dovnútra (ako to bolo opísané v piatej kapitole tejto knihy) dva – trikrát denne, aby ste boli v dôvernom styku s Pánom Ježišom Kristom, inými a so sebou (význam Poslednej Večere), prosiac Pána Ježiša Krista, aby vám pomohol milovať s múdrosťou, bezpodmienečne, viac a viac Neho/Ňu, iných a seba a aby vás naučil, ako milovať správne a vhodne a akým spôsobom sa má taká láska spríkladňovať, aktualizovať, realizovať, žiť a praktizovať na trvalej báze. Len zo svojho vnútra, z prítomnosti Pána Ježiša Krista v sebe, môžete objaviť špecifické prejavovanie sa tej lásky vo vašom vlastnom individualizovanom živote. Pamätajte si, rôzni jedinci prejavujú rôzne aspekty a potreby tej lásky. V uznaní a vyjadrení takých aspektov a potrieb je múdrosť tej lásky.“

„A po siedme, túto bezpodmienečnú múdru lásku prejavujete a vyjadrujete taktne a prezieravo, dobrovoľným podelením sa o takú lásku, ak je o to požiadané alebo poprosené, bez jej vnucovania proti slobodnej vôli a voľbe kohokoľvek, ale tiež bez ,hádzania perál sviniam a dávania toho, čo je sväté psom‘ (Matúš 7:6). Počas vášho dôverného stýkania sa a komunikácie s Pánom Ježišom Kristom vo vašom vnútri pri vašom každodennom praktizovaní vchádzania dovnútra poprosíte Pána Ježiša Krista, aby vás obdaril väčšou mierou rozlišujúcej múdrosti a intuície, ktoré by vám umožnili poznať a intuitívne vycítiť kedy, kde, ako a komu prejaviť, vyjadriť a zdieľať s ním/ňou svoju bezpodmienečnú múdru lásku.“

„Rozdávať lásku ,sviniam‘ a ,psom‘, čiže zlám a lžiam, alebo jedincom, ktorí sa plne stotožňujú so zlami a lžami, znamená schvaľovať ich zlá a lži. Ich schvaľovaním dávate týmto jedincom moc, ktorá patrí Pánovi Ježišovi Kristovi. Tým, že im tú moc dávate, ohrozujete svoj vlastný život, zbavením sa ochrany Pána Ježiša Krista (prenesením moci). V tom prípade sa skutočne ,obrátia a roztrhajú vás na kusy‘ (Matúš 7:6).“

„A teraz, kvôli zopakovaniu, všetko toto dobré robíte kvôli Pánovi Ježišovi Kristovi; kvôli všetkým duchovným princípom; kvôli iným; kvôli sebe ako nositeľovi jedinečnej a špecifickej prítomnosti Pána Ježiša Krista vo vás; a kvôli tomu, že je správne robiť to, bez očakávania niečoho na oplátku, čiže kvôli samotnému princípu. Robiť to tak znamená praktizovať, čo si vyžadujú vyššie formulované tri duchovné zákony. Tieto tri zákony tvoria základ duchovného života. Sú životom zvyšných desiatich zákonov, ktoré nasledujú:“

1. ZÁKON SLOBODY VOĽBY KVÔLI
PRINCÍPU

„Nikomu nemožno prisvojiť nič, čo robí, cíti, myslí si, chce, zamýšľa,
hovorí a koná, pokiaľ to nerobí zo svojej vlastnej slobody voľby a
slobodnej vôle, kvôli princípu. Nemá to žiadnu osobnú duchovnú
platnosť. V procese jedincovho osobného Posledného Súdu mu to bude
odňaté.“

„Požiadavkou Nového Duchovného Stavu je, že len to sa môže stať integrálnou súčasťou vášho pravého života (z hľadiska jeho večného pokračovania), čo ste získali výhradne z pozície vašej vlastnej slobodnej voľby, svojou vlastnou slobodnou vôľou, kvôli princípu, lebo je správne tak konať. Všetko ostatné, čo nebolo získané takými prostriedkami, od vás odpadne a nebude sa počítať pri vašom poslednom súde. Bolo to nanútené nejakými inými, vonkajšími faktormi. A aj keď je snáď niečo z toho pozitívne a dobré, nebude to mať žiadny vplyv na váš život, pretože ste si to nikdy nezvnútornili.“

„Proces zvnútornenia sa môže odohrať len vtedy, ak to prijmete svojou vlastnou slobodnou vôľou a voľbou. Všetko ostatné, čo neprekračuje hranice vášho vonkajška, zostáva vo vonkajšku. Ako viete, nemôžete si so sebou vziať nič vonkajšie, pretože váš život je vo vašom vnútri, a nie vo vonkajšku.“

„Súc v negatívnom stave, musíte robiť mnohé veci, ktoré by ste si nikdy nezvolili, keby ste žili v pozitívnom stave. Životný štýl v negatívnom stave si veľmi často vyžaduje, aby ste sa správali, cítili, robili a hovorili veci, ktoré nevychádzajú z vášho srdca — z vášho vnútra. Sú vám vnútené zákonmi negatívneho stavu. Robíte ich, pretože z určitých dôležitých duchovných dôvodov, pred vaším fyzickým narodením, vašou počiatočnou voľbou bola voľba vstúpiť do negatívneho stavu. Tá voľba predpokladala robenie a zažívanie vecí v negatívnom stave, ktoré by ste si inak nezvolili. Ale vy ich musíte robiť, aby ste v negatívnom stave prežili: Musíte platiť svoje účty, zotrvať vo svojej práci, komunikovať s ľuďmi, ktorí s vami nemajú nič spoločné, tolerovať veci pre pozitívny stav urážlivé a robiť mnohé iné podobné veci.“

„A teraz, ak by ste sa s týmito negatívnymi vecami a konaním stotožnili zo svojej vlastnej slobodnej vôle a voľby, lebo ich považujete za príjemné, upokojujúce a úplne vhodné; alebo ak by ste si ich zvolili kvôli vašej vlastnej reputácii, svetskému postaveniu a prestíži, alebo z akýchkoľvek iných postranných pohnútok, všetky by sa stali integrálnou súčasťou vášho života, čiže zvnútornili by ste si ich a pri poslednom zúčtovaní by vám boli prisvojené ako vaše vlastné.“

„To isté však platí obojsmerne o pozitívnych a dobrých veciach. Ak sa nerozhodnete byť pozitívni, milujúci, múdri a dobrí zo svojej vlastnej slobodnej vôle a voľby, kvôli princípu, lebo je správne byť taký, bez akýchkoľvek podmienok, tá pozitívnosť, dobrota a láskyplnosť zostane len vo vašom vonkajšku. Nedostane sa do vášho vnútra.“

„Ako viete, mnohí ľudia konajú, správajú sa a vyzerajú dobre, pozitívne, múdro a láskyplne. Nerobia to ale preto, lebo sa rozhodli byť takí kvôli princípom, ani preto, lebo chcú byť skutočne takí, ale preto, lebo byť taký je pre nich výhodné. To, aby boli takí, im diktuje a vnucuje ich postavenie, prestíž, dobrá povesť v očiach iných, alebo čokoľvek, čo máte. Za iných okolností by sa nikdy nerozhodli byť takí.“

„Preto im z tej dobroty, pozitívnosti, láskyplnosti a múdrosti nemôže byť nič prisvojené ani vzaté do úvahy počas ich osobného Posledného Súdu. Bude im to odňaté a dané tým, ktorí boli takí zo svojej vlastnej slobodnej vôle a voľby kvôli samotným princípom. Presne toto sa myslí slovami Ježiša Krista, zaznamenanými napríklad v Lukášovi 19:26:“

„ ,Lebo hovorím vám, že každému, kto má, bude dané; a tomu, kto
nemá, bude odňaté aj to, čo má.‘ “

„ ,Každému, kto má‘ znamená každého, kto získal veci slobodnou vôľou a voľbou, kvôli princípom, bez akýchkoľvek vonkajších zreteľov a vnútení. ,Tomu, kto nemá‘ znamená tých, ktorí to urobili s iným než s týmto správnym zreteľom, vychádzajúcim zo slobodnej voľby zvoliť si niečo kvôli princípom, lebo je správne robiť to. Ich dobré skutky sú od nich oddelené a dané tým, ktorí tak robili so správnym úmyslom a motiváciou, ako to definuje tento zákon.“

„Zmena tohto zákona je vyjadrená slovami ,kvôli princípu, lebo je správne robiť to‘. Toto je rozšírením starého zákona slobody voľby, ktorý bol limitovaný tým, že formulácia slobodnej vôle a voľby vôbec nezohľadňovala samotný princíp.“

„V novom duchovnom prístupe hrá ,samotný princíp‘ najvýznamnejšiu rolu. Dôležitým faktorom je tu nielen to, ako si niečo zvolíte (či zo slobodnej vôle, alebo nie), ale aj to, prečo si niečo zvolíte (je to kvôli samotnému princípu, lebo je správne robiť to, alebo z nejakých iných dôvodov?).“

„Takže, spojenie toho ,ako‘ a ,prečo‘ určuje, do akej miery tento Nový Zákon uplatňujete vo svojom živote.“

2. ZÁKON RÔZNORODEJ JEDINOSTI A ROVNOCENNOSTI

„Je len Jeden Absolútny Princíp Života — Pán Ježiš Kristus. Majúc
Absolútnu Prirodzenosť, Jedinosť tohto Princípu sa musí manifestovať
v Absolútnom Zmysle. Neexistujú súčasne žiadne dva Absolútne Stavy
bok po boku, aby sa mohli vzájomne zdieľať v absolútnom zmysle.
Koexistencia dvoch Absolútien je vzájomne nezlučiteľná. Ani jedno by
nebolo Absolútne, ale boli by vzájomne len relatívne. Z tohto dôvodu je
celková manifestácia Absolútna rozvetvená do nekonečného množstva
variant a spôsobov možností. Celkový súhrnný súčet všetkých týchto
rôznorodých spôsobov a možností je manifestáciou v Absolútnom
Zmysle. Keďže každá čiastočka tej Rôznorodosti je obsiahnutá v
Absolútnom Stave, je rovnako dôležitá a rovnako potrebná pre
manifestáciu toho Stavu v Absolútnom Zmysle ako ktorákoľvek iná
čiastočka alebo čokoľvek. Z toho dôvodu sú si všetky rovné. Nie je
možné, ba ani mysliteľné žiadne prednostné zaobchádzanie s
ktoroukoľvek z nich.“

„V tejto Rôznorodej Jedinosti a Rovnocennosti je zakorenená prirodzenosť pozitívneho stavu. Akékoľvek odklonenie sa od tohto zákona je porušením princípov pozitívneho stavu, a tým vzniká a začína existovať negatívny stav.“

„Tento princíp znamená, že Absolútny Stav — Pán Ježiš Kristus — je Absolútne Pozitívny. Negatívny stav nepochádza z Absolútne Pozitívneho, ale je spôsobený porušením a odklonením sa od tohto princípu.“

„Aby mohol byť a existovať negatívny stav, musí sa zrodiť myšlienka separácie, nerovnosti a uprednostňovania. No taká myšlienka sa nemôže zrodiť v niekom, kto je Absolútne Pozitívny. Môže sa však zrodiť v niekom, kto je k tomu Absolútne Pozitívnemu relatívny, pretože ten niekto sa nemôže považovať za rovného Absolútne Pozitívnemu.“

„Rovnocennosť relatívnych bytostí je založená na fakte, že v sebe rovnako obsahujú prítomnosť Pána Ježiša Krista, teda Absolútneho Stavu. Uznanie a prijatie faktu, že Pán Ježiš Kristus Sa prejavuje v nekonečnom množstve variant a spôsobov možností medzi všetkými a vo všetkých jedincoch, zjednocuje rovnakou mierou všetkých jedincov v Pánovi Ježišovi Kristovi. Týmto procesom sa idea separácie, uprednostňovania, nerovnocennosti atď., anuluje a neujme sa.“

„Avšak v momente, ako niekto neuzná a neprijme tento princíp, začne sa vnímať ako izolovaný, oddelený a iný ako jeho/jej Zdroj. Toto dáva podnet k vzniku negatívneho stavu.“

„Negatívny stav je založený na odporovaní tomuto zákonu.“

„Toto je starý zákon, ktorý je tu preformulovaný s dôrazom na fakt, aké je dôležité vidieť váš vzťah s Pánom Ježišom Kristom z tejto perspektívy a ako sa vyhnúť chyteniu sa do pascí negatívneho stavu, ktorý nanajvýš názornými činmi a životným štýlom neustále spríkladňuje svoj odpor voči tomuto zákonu.“

„Nový aspekt tohto zákona možno nájsť v Novej Prirodzenosti Pána Ježiša Krista, ktorá umožňuje zažívať Ho/Ju na rovnocennej báze, pomocou toho fyzického tela- mäsa, ktoré bolo pôvodne vytvorené z relatívnych negatívnych prvkov Zóny Vymiestnenia a planéty Nula a po jeho zbožštení začlenené do celku Prirodzenosti Najvyššieho. Prostredníctvom tohto Nového Stavu môže Pán Ježiš Kristus nadväzovať s vami vzťah nielen z pozície Absolútneho Stavu, ale aj z pozície relatívneho stavu, zíduc na vašu úroveň ako rovný s rovným.“

„Týmto faktom je pocit nerovnosti relatívneho voči Absolútnemu, ktorý má potenciálnu schopnosť aktivovať negatívny stav, anulovaný a zrušený. Večne dôležitý faktor inkarnácie Najvyššieho vo forme Ježiša Krista do relatívneho a negatívneho stavu, zažitie relatívneho stavu a včlenenie toho do Jeho/Jej Prirodzenosti Mu/Jej umožňuje nadväzovať vzťah so všetkými z ich relatívnej pozície, čiže ako rovný s rovným. Kvôli tomuto rozhodujúcemu faktoru je naveky zabránené nutnosti v budúcnosti, po skončení tohto časového cyklu, aktivovať negatívny stav. Pred touto inkarnáciou a prijatím relatívneho tela-mäsa nemohol nikto nadviazať vzťah s Najvyšším s pocitom žiadnej rovnosti. Taká situácia je vždy potenciálom pre opätovnú aktiváciu negatívneho stavu.“

„Teraz však môže Pán Ježiš Kristus s vami nadväzovať vzťah z vašej pozície — z pozície relativity. Toto tiež dáva každému, kto chce, príležitosť zažiť Pána Ježiša Krista tým najjedinečnejším, najsúkromnejším, najosobnejším, najrovnocennejším a najintímnejším spôsobom.“

„Ako vidíte, fakt Novej Prirodzenosti Pána Ježiša Krista má ohromné dôsledky pre všetky časové cykly, ktoré budú nasledovať po tom súčasnom. Odteraz bude môcť Pán Ježiš Kristus vždy a všade, s každým súcim a existujúcim, nadväzovať vzťah z pozície a stavu každého jedinca ako rovný s rovným, bez toho, aby niekedy vzbudil pocity menejcennosti alebo nerovnosti relatívneho voči Absolútnemu. Teda, kvôli zopakovaniu, už nikdy nenastane žiadna príležitosť k opätovnému spusteniu negatívneho stavu. Toto je ďalším aspektom svetlých stránok Pána Ježiša Krista.“

„Takže, tento zákon sa teraz upravuje a aktualizuje, aby obsahoval tento najdôležitejší fakt, chýbajúci v starom zákone, pretože proces zlučovania a kríženia, opísaný v predchádzajúcich kapitolách, nebol vtedy ešte dokončený.“

3. ZÁKON DUCHOVNEJ REALITY

„Je a existuje len jedna realita — duchovná realita, z ktorej odvodzuje
svoju vlastnú realitu všetko ostatné. Nič nemôže byť a existovať samo
od seba a samo osebe, bez duchovnej idey vytvorenia toho v realite,
ktorá dáva podnet k nastaniu takej reality. Inými slovami, každá realita
vôbec je formulovaná najprv ako duchovná idea. Len čo je
sformulovaná, čiže len čo sa vyskytne v duchu, má sklon postúpiť k
svojej konkrétnej manifestácii. Forma tejto manifestácie môže na seba
vziať akýkoľvek vzhľad či tvar, v súlade s obsahom tej zdrojovej idey.“

„V absolútnom zmysle tento zákon znamená, že môže byť len jedna pravá realita — realita Absolútneho Bytia a Absolútnej Existencie Absolútneho Ducha Pána Ježiša Krista — z ktorého pochádza všetko bez výnimky a vylúčenia niečoho. Bez tohto Absolútneho Bytia a Existencie nemôže existovať vôbec nič. V tomto fakte tkvie samotný duchovný princíp všetkej reality.“

„Po prvé, je duch; po druhé, je duša toho ducha; po tretie, je forma manifestácie toho ducha a jeho duše; a po štvrté, je prostredie toho ducha, vytvorené z ideí toho ducha ohľadne vhodnej projekcie a manifestácie jeho formy.“

„Tento zákon tiež naznačuje, že všetko, čo je a existuje, je nositeľom a zobrazením všetkých princípov a zákonov zdroja svojho pôvodu. Má to teda tendenciu získať si svoje vlastné nezávislé bytie a existenciu alebo svoju vlastnú realitu, založenú na pravej realite svojho zdroja. Preto sa tomu pri pohľade na seba zdá, že to má svoju vlastnú realitu, akoby to bolo nezávislé od čohokoľvek iného.“

„Tento zákon má pre všetky sentientné entity ohromné dôsledky. Pretože vznikli z Ideí Absolútneho Ducha Pána Ježiša Krista, ich život je absolútne závislý od Absolútneho Života Pána Ježiša Krista.“

„Avšak, odrážajúc v sebe obraz a podobu ich Stvoriteľa, javia sa ako sebestačné, sebareálne a nezávislé od svojho Absolútneho Zdroja.“

„Princípom tu je, že keď sa v Absolútnej Sentientnej Mysli vyskytne nejaká idea, v dôsledku svojej povahy má tá idea tendenciu premietnuť sa do svojho vlastného bytia a existencie, stanúc sa svojou vlastnou realitou.“

„Toto je nutnou podmienkou pre sentientný život a život multivesmíru. Motivácia byť a existovať pochádza z vlastnej schopnosti byť nezávislý/nezávislá.“

„Na druhej strane, byť nezávislý/á je jedným z najnevyhnutnejších predpokladov nadviazania vzájomného vzťahu s inými, a hlavne so svojím Absolútnym Zdrojom — Pánom Ježišom Kristom.“

„Ako viete, jedným z účelov Stvorenia bolo nadviazať taký obojstranný vzťah so stvorenými bytosťami. Ak by nemali tento pocit nezávislosti a svojej vlastnej reality, nemohli by si vytvoriť zmysluplný, slobodný a trvalý vzťah so svojím Absolútnym Zdrojom.“

„V procese ich stvorenia im teda ich Stvoriteľ nadelil rovnaké atribúty, aké má On/Ona: Slobodu voľby, nezávislosť a pocit sebareálnosti.“

„Z tej pozície, majúc tieto dôležité atribúty, môžu mať všetky sentientné entity pocit svojej vlastnej nezávislej reality, z ktorej môžu nadviazať vzťah so svojím Absolútnym Zdrojom bez akéhokoľvek pocitu nátlaku či otroctva.“

„Neustále uvedomovanie si tohto faktu je samotným duchovným princípom tohto zákona. Odmietnutie obsahu, významu a reality tohto zákona dáva podnet k vzniku a existencii negatívneho stavu. Realita nezávislého bytia a existencie negatívneho stavu je založená na fakte prijatia tohto odmietnutia. Čokoľvek, čo je odmietnuté z pravého bytia a existencie, sa stáva realitou pre bytie a existenciu negatívneho stavu.“

„Ak by takáto pravda nemala byť nikdy odmietnutá, nikdy by nebol a neexistoval žiadny negatívny stav. V tomto fakte tkvie samotný duchovný princíp vlastnej reality negatívneho stavu.“

„Toto je starý zákon. V konotácii Nového Duchovného Stavu je tento zákon upravený nasledovne:“

„Odteraz je pravá realita bytia a existencie každého určená pozíciou,
postojom a vzťahom, aký sa rozhodne mať k Novej Prirodzenosti Pána
Ježiša Krista, ako je opísaná v tejto knihe. Keďže toto je Nová
Absolútna Realita, nezávislosť všetkých ostatných súcich a existujúcich
realít je určená mierou opätovania, akú je kto ochotný poskytnúť tejto
Novej Prirodzenosti Absolútnej Duchovnej Reality — Pánovi Ježišovi
Kristovi. Prijatie a potvrdenie tohto faktu dostáva každého do pozície
nezávislého pocitu svojej vlastnej reality. Z tejto pozície môže dotyčný
opätovať všetko, čo prichádza od Pána Ježiša Krista. Odmietnutie
tohto faktu dostáva jedinca doprostred vnútorne si osvojeného
negatívneho stavu, ktorý je budovaný na princípoch opačných k
pozitívnemu stavu — separácii, otroctve, závislosti a strate vlastnej
reality.“

„Takže, v tejto konotácii už žiadne iné ponímanie Absolútneho Bytia a Existencie nemôže živiť pravú duchovnú realitu jedincovho života. Pokiaľ jedinec nie je ochotný prijať túto Novú Prirodzenosť Pána Ježiša Krista, ako jediného pravého Boha, Najvyššieho, duchovne zomrie. Vyznávanie a uctievanie akéhokoľvek iného Boha alebo bohov, pod akýmkoľvek iným menom alebo v akomkoľvek inom stave, už viac nie je udržateľné.“

„Všetky aspekty Najvyššieho, ktoré sa pod rôznymi inými menami objavili alebo boli za Neho/Ňu považované na vašej planéte a inde v Zóne Vymiestnenia, boli plne začlenené a prijaté touto Novou Prirodzenosťou, dajúc tým vznik úplne odlišnej duchovnej realite.“

„Vystavenie sa tejto realite si vyžaduje, aby sa jedinec nanovo preveril a predefinoval svoj postoj, ktorý sa rozhodne vytvoriť si k tejto Novej Realite.“

„Ľudia na vašej planéte, ktorí nebudú mať k dispozícii informácie tohto Nového Zjavenia, budú postavení pred túto voľbu po ich príchode do intermediálneho sveta (Sveta Duchov), po smrti ich fyzických tiel. Naproti tomu tí, ktorí budú mať príležitosť čítať tieto slová, a predsa sa rozhodnú odmietnuť pravdu o tomto, sa automaticky pridajú na stranu negatívneho stavu.“

„Mnohí ľudia sa budú snažiť ospravedlniť svoju neochotu prijať túto Novú Duchovnú Realitu ako jediný prijateľný fakt tým, že vyrástli alebo boli vychovaní v odlišnom náboženskom prostredí, nevhodnom pre prijatie tohto názoru. Tvrdia, že sú židia, alebo budhisti, alebo hinduisti, alebo taoisti, alebo moslimovia, alebo kresťania, alebo čokoľvek, čo tam máte. Príslušnosť k týmto typom náboženstiev vyvoláva v nich odpor k tomu, aby prijali Novú Prirodzenosť Najvyššieho — to je jedno pod akým menom Ho/Ju prijímajú — ako Pána Ježiša Krista.“

„Existuje tu nebezpečná tendencia robiť kompromisy na vašej strane, akceptujúc ich systém viery ako božsky inšpirovaný a nesporný.“

„V skutočnej duchovnej konotácii tohto zákona znamená neochota akceptovať tento fakt neochotu zmeniť sa. Odpor k zmene znamená, že nad takým jedincom má kontrolu negatívny stav. Ako viete, negatívny stav nenávidí akúkoľvek zmenu, čokoľvek nové a progresívne. Rád stagnuje v jednom položení a zachováva si na neurčito svoj status.“

„Znakom duchovnej zrelosti a reálnosti života každého je schopnosť a chcenie zmeniť sa. Odpor k zmene znamená závislosť a zotročenie pojmami, stavmi a podmienkami, ktoré majú podľa názoru dotyčného trvalú hodnotu. V momente, ako uznáte, že váš pohľad, názor, životný štýl, náboženstvo alebo čokoľvek, čo máte, je trvalé a nezmeniteľné, stávate sa otrokom toho. Strácate svoju duchovnú realitu, vzdávajúc sa jej v prospech vášho stagnujúceho systému viery.“

„Duchovným zločinom všetkých existujúcich náboženstiev na vašej planéte a v celej Zóne Vymiestnenia je fakt, že zdogmatizovali a zvečnili ich doktríny o duchovných princípoch a Prirodzenosti Božej, domnievajúc sa, že už nikdy nemôže dôjsť k žiadnym zmenám, úpravám či výmene, najmä nie v Prirodzenosti Božej. Myslieť si, že Prirodzenosť Božia by sa mohla niekedy zmeniť, je pre nich rúhaním a neodpustiteľným hriechom. Potreba zmeny všetkých podmienok a stavov, vrátane Prirodzenosti Najvyššieho, Boha, ktorý sa stal plnosťou Pána Ježiša Krista, tvorí pravú duchovnú realitu bytia a existencie. Starý zákon duchovnej reality sa tu teda týmto definuje nanovo, aby odrážal túto novú duchovnú realitu zmeny.“

„Realita akéhokoľvek bytia a existencie pochádza z ich schopnosti zmeniť sa, ako je potrebné, kedy je potrebné, ak je potrebné a akýmkoľvek spôsobom, akým je potrebné. Keďže Pán Ježiš Kristus je Absolútny Zákon Sám/Sama Osebe, tento zákon sa plne týka aj Jeho/Jej. V tomto fakte tkvie samotný duchovný princíp Zákona Duchovnej Reality. Prijatím tohto zákona ako duchovného faktu potvrdzujete pravú duchovnú realitu vášho vlastného bytia a existencie.“

4. ZÁKON DUCHOVNEJ JEDNOSTRANNOSTI

„Tento zákon bol zavedený do bytia a existencie po aktivácii negatívneho stavu. Prvýkrát bol spomenutý v knihe Základy ľudskej duchovnosti a správne definovaný v knihe Realita, mýty a ilúzie, bez toho, aby bol tak označený. Základné princípy tohto zákona možno formulovať nasledovne:“

„Pozitívny stav je jediné definitívne bytie a existencia, čo existuje samo
osebe, samo zo seba a samo od seba, bez akéhokoľvek ďalšieho zdroja
alebo stavu buď jemu rovného, alebo jemu nadradeného, alebo k nemu
opačného. Keďže pozitívny stav je vo svojom absolútnom zmysle a ako
celok pravou Prirodzenosťou Pána Ježiša Krista, Ktorý/Ktorá ho
zároveň presahuje, Pán Ježiš Kristus je jediné Absolútne Bytie a
Existencia, Ktorý/Ktorá je Sám/Sama od Seba, Sám/Sama zo Seba a
Sám/Sama Osebe, bez akéhokoľvek ďalšieho zdroja Svojho pôvodu.“

„Jednoducho povedané, neexistuje žiadny iný Absolútny Stav, ktorý by bol rovnaký, alebo mu nadradený, alebo k nemu opačný, len Pán Ježiš Kristus.“

„Dôvodom, prečo bol tento zákon zavedený po aktivácii negatívneho stavu, je to, že negatívny stav vyhlásil, že je buď rovný Bohu, alebo je Mu/Jej nadradený, alebo je Jeho/Jej náprotivok.“

„Inými slovami, negatívny stav presvedčil mnohých ľudí, že je a existuje dualita, ktorá je samotnou prirodzenosťou multivesmíru. Zobrazuje sa ako boh Jánus s dvoma tvárami. Jedna z jeho tvárí je dobrá a druhá zlá.“

„Predpokladá sa tu, že Božia Prirodzenosť je duálna, a preto je Boh zdrojom aj dobra, aj zla. V tomto ohľade jestvujú v multivesmíre dve rovnocenné sily — pozitívna a negatívna. Sú hypoteticky na opačných póloch, čo udržuje celé Stvorenie v rovnováhe. Negatívny stav sa teda snaží každého presvedčiť, že svoj pôvod čerpá z Najvyššieho, a preto je pozitívnemu stavu rovný, ak nie nadradený. A nielen to, tvrdí aj, že bude existovať naveky ako nutná podmienka udržiavania rovnováhy v multivesmíre, umožňujúc tou rolou slobodu voľby. Táto lož a nepochopenie je výmyslom Pekiel. Pseudo-tvorcovia sa zo všetkých síl snažili dokázať to. Mnoho náboženských systémov obsahuje vo svojich učeniach túto duálnu povahu Stvorenia a Stvoriteľa. Tento systém viery vychádza z faktu, že negatívny stav odporuje všetkým zákonom a princípom pozitívneho stavu. Takto negatívny stav udržiava svoj život. Odmietnutie platnosti tohto zákona umožňuje negatívny stav. Ale odporovať niečomu, a byť opakom niečoho sú dve úplne rozdielne veci. Prvá (odporovať niečomu) pochádza zo života toho, čomu sa odporuje. Princípom tu je, že keby to, čomu sa odporuje, neexistovalo, nebolo by čomu odporovať. Preto by neexistoval ani odporujúci stav.“

„Druhá situácia (byť opakom niečoho) predpokladá existenciu dvoch síl, ktoré sú vzájomne opačné, pokiaľ ide o miesto, stav, položenie a charakter. Majú svoju nezávislú existenciu.“

„To, že môžu existovať dve protikladné sily, je ilúzia, majúca pôvod v niektorých zákonoch štruktúry Zóny Vymiestnenia. Zóna Vymiestnenia bola špecificky štruktúrovaná takým spôsobom, aby nad akúkoľvek pochybnosť dokázala, že také protikladné sily existujú a sú skutočnou realitou. Vezmite si napríklad existenciu Severného Pólu a Južného Pólu na vašej planéte, alebo elektrickú polaritu. Vyvoláva to vo vás dojem, že sú vzájomne opačné, čo sa týka buď miesta, alebo ich stavu a položenia. Skutočnou realitou však je, že nie sú. Po prvé, multivesmír nie je plochý, alebo hranatý, alebo lineárny. Je kruhový a zaoblený. Preto zaujíma každý bod v multivesmíre rovnakú pozíciu ako akýkoľvek iný bod. Vo vzájomnom vzťahu sú diskrétne, a nie opačné.“

„Po druhé, sily, ktoré pôsobia v každom vesmíre, sú štrukturálne neoddeliteľnou súčasťou povahy toho vesmíru, pochádzajúc z jedného zjednocujúceho zdroja — duchovného princípu definovaného vyššie v Zákone Duchovnej Reality. Preto nemôžu byť vzájomne opačné. Vykonávajú rôzne funkcie, ale tie funkcie sú z jedného zdroja, a nie dvojakého alebo viacnásobného pôvodu. Negatívny stav by sa nikdy, do večnosti nemohol stať rovným alebo opačným k stavu pozitívnemu, pretože nemá život sám osebe a sám od seba. Ako si pamätáte, jeho život pochádza z odvrhnutých ideí členov pozitívneho stavu.“

„Nová formulácia tohto zákona má dva nové doplnky: Jedným je to, že Nová Prirodzenosť Pána Ježiša Krista je jediným Bytím a Existenciou, ktoré má život samo osebe, samo od seba a samo sebou; a druhým je to, že len čo členovia pozitívneho stavu urobia konečné rozhodnutie už nikdy nemať vo svojej mysli žiadne idey, ktoré by bolo treba odvrhovať, také idey prestanú byť a existovať. Ich zánikom zdroj života negatívneho stavu vyschne a negatívny stav už viac nebude. V tom okamihu tento zákon zastará, pretože stav multivesmíru bude jednostranný samotnou jeho povahou, nespochybňovaný žiadnym jeho odpadom, odporujúcim jeho prirodzenosti a štruktúre. Vtedy už nebudú žiadne ďalšie odpady.“

5. ZÁKON DUCHOVNÉHO POTVRDENIA
A ÚMYSLU

„Tento zákon usmerňuje význam všetkých aktivít v bytí a existencii. Hovorí:“

„Akákoľvek idea, myšlienka, pocit, čin, správanie alebo podobne, musí
byť potvrdená svojimi následkami, výsledkami, dôsledkami a dopadmi,
ktoré má tak na celé bytie a existenciu, ako aj na svojho tvorcu alebo
pôvodcu individuálne.“

„Tento zákon sa skladá z dvoch aspektov potvrdzovania: Začiatku akéhokoľvek činu; a jeho konečného výsledku. Kvalita takého činu je určená pôvodným úmyslom alebo zámerom, s ktorým bol každý jednotlivý čin začatý. Na druhej strane, obsah takého činu je určený dôsledkami, následkami, výsledkami a dopadom, aké má vo všeobecnom zmysle. Nič nemôže byť potvrdené a nemôže sa ujať, ak to nedokáže priniesť konečný výsledok. Miera prisvojenia konečného výsledku takého činu je určená pôvodným úmyslom, s akým bol ten čin podniknutý. Inými slovami, ak bol akýkoľvek čin podniknutý z nejakých iných dôvodov, než so zámerom multivesmír- neho prospechu, spoločného dobra a úžitku pre všetkých, konečné výsledky nemožno prisvojiť jeho pôvodcovi.“

„Pokiaľ ide o pôvodcu akéhokoľvek činu, žiadny čin nemôže byť potvrdený a nadobudnúť hodnotu, ak neslúži konečnému princípu spoločného dobra a vzájomného prospechu všetkých. Toto je samotný duchovný princíp tohto zákona. Stvorenie bolo stvorené na tento účel.“

„V novej, doplnenej konotácii tohto zákona je pridaný istý dôležitý prvok:“

„Pán Ježiš Kristus v Jeho/Jej Novej Prirodzenosti je konečným
pôvodcom a intenčným faktorom všetkých súcich a existujúcich
pozitívnych činností. On/Ona je intenčným počiatkom a potvrdzujúcim
koncom akýchkoľvek činností vôbec.“

„V negatívnom stave sú úmysly pri všetkých činnostiach zamerané na popretie, odmietnutie, skreslenie, sfalšovanie alebo prekrútenie správneho chápania a prijatia pravej Prirodzenosti Pána Ježiša Krista. Konečnými výsledkami takých činností je prisvojenie týchto zlých a lživých činov ich pôvodcom, čím potvrdzujú bláznivosť a šialenosť negatívneho stavu.“

„V pozitívnom stave sa robí všetko s pozitívnym a dobrým úmyslom vidieť, zažiť a potvrdiť fakt, že Pán Ježiš Kristus je život a inšpirátor všetkých takých činností a úmyslov, s ktorými sú tie začaté.“

„Robiac veci s takým úmyslom, Pán Ježiš Kristus prisvojuje členom pozitívneho stavu všetky pozitívne a dobré výsledky, dôsledky a následky ich činností. Tým prisvojením sú ich činnosti plne potvrdené.“

„Jeden nový dôležitý aspekt tohto zákona vznikol a začal existovať len nedávno. Toto sa udialo po dokončení fúzie a začleňovania fyzického tela-mäsa do celku Absolútnej Prirodzenosti Najvyššieho, učiniac Ho/Ju Pravým Pánom Ježišom Kristom. Od toho momentu budú mať všetky potvrdenia takých činností osobnú, súkromnú a intímnu konotáciu. Pán Ježiš Kristus v Jeho/Jej Novej Prirodzenosti sa osobne, súkromne a intímne zjaví každému jedincovi v pozitívnom stave, a tým zjavením potvrdí všetky idey, myšlienky, pocity, správanie a činnosti každého jedného jedinca. Toto je najblaženejší a najpovznášajúcejší spôsob potvrdzovania.“

„Ďalšou novou zložkou tohto zákona je to, že kvôli tomuto bude zámerom všetkých činností pozitívneho stavu osobne Pán Ježiš Kristus a celé Stvorenie a jeho multivesmír.“

„Táto osobná zložka tejto skúsenosti sa nemohla plne uskutočniť, kým nebola celkom nastolená Nová Prirodzenosť Pána Ježiša Krista.“

„Jedným z mnohých dôležitých dôvodov Prvého Príchodu Ježiša Krista bolo vytvorenie takej skúsenostnej možnosti pre celé Stvorenie. Ako si pamätáte, dovtedy nebol možný žiadny priamy, osobný, súkromný a intímny vzťah s Najvyšším. Najvyšší mohol nadväzovať vzťah len sprostredkovane. Ľudské fyzické telo-mäso, začlenené do celku Prirodzenosti Najvyššieho, učiniac Ho/Ju Pánom Ježišom Kristom, zrušilo tento spôsob sprostredkovania.“

„Teraz je tu priama angažovanosť a potvrdzovanie všetkých činností sentientných entít v celom Stvorení.“

„Z novej perspektívy tohto zákona je zrejmé, aké je pre každého dôležité plne prijať do svojho srdca túto Novú Prirodzenosť Pána Ježiša Krista. Toto bude odteraz jediným zdrojom skutočného potvrdzovania všetkých činností všetkých jedincov.“

„Kým nie sú konečné výsledky akýchkoľvek činností potvrdené uznaním a prijatím Novej Prirodzenosti Pána Ježiša Krista, žiadna z nich nemá správny pozitívny úmysel. Sú motivované zo zlého zdroja a zo zlých dôvodov. Taký zdroj a také dôvody dostávajú jedinca do negatívneho stavu. Samozrejme, život negatívneho stavu je založený na popretí a odmietnutí tohto zákona. Tam je všetko samoúčelné, bez akéhokoľvek ohľadu na Pána Ježiša Krista alebo vzájomný prospech a spoločné dobro. Ich činnosti preto nemôžu byť nikdy potvrdené v pozitívnom zmysle a nemožno im prisvojiť nič z pozitívnosti a dobroty.“

6. ZÁKON BOŽSKEJ PROZRETEĽNOSTI PÁNA JEŽIŠA KRISTA

„Toto je Zákon Predvídania a Dovolenia. Po prvýkrát ho správne formuloval Swedenborg. Je to starý zákon. V podstate hovorí:“

„Božská Prozreteľnosť predvída všetky veci a poskytuje všetky
príležitosti, aby sa všetky také veci stali uskutočnenou, realizovanou a
manifestovanou realitou.“

„V prípade negatívneho stavu Božská Prozreteľnosť dovoľuje jeho bytie a existenciu len preto, lebo slúži nejakému veľmi dôležitému duchovnému poučeniu pre celé Stvorenie. Pojmy ,predvídanie‘ a ,dovolenie‘ sú tu použité preto, aby naznačili, že Stvoriteľ nič nepredurčuje ani nenariaďuje. Predurčenie a nariadenia znamenajú absolútnu nevyhnutnosť a žiadnu slobodu voľby. Toto je v rozpore s pravou Prirodzenosťou Pána Ježiša Krista, ktorá je absolútna sloboda a voľba Sama Osebe a Sama od Seba. Je to tiež porušením Zákona Slobody Voľby.“

„Základná zásada tohto zákona stanovuje, že Pán Ježiš Kristus ovláda celý multivesmír a Zónu Vymiestnenia prostredníctvom Svojej Božskej Prozreteľnosti. Božská Prozreteľnosť je definovaná ako Absolútna Schopnosť usmerňovať všetky udalosti a osudy celého Stvorenia z bezčasovej a bezpriestorovej pozície a stavu. Pre Pána Ježiša Krista teda všetko je a deje sa tu-a-teraz, bez akejkoľvek minulosti, prítomnosti alebo budúcnosti. Pán Ježiš Kristus je však úplne súčasne, súbežne a synchrónne prítomný v minulosti, prítomnosti i budúcnosti.“

„Tento dvojaký aspekt Jeho/Jej prítomnosti Mu/Jej dovoľuje neustále modifikovať všetky situácie takým spôsobom, aby ich prispôsobil stále sa meniacim voľbám všetkých účastníkov, a umožňuje zažiť všetky následky, výsledky, dôsledky a naplnenie takých volieb.“

„Vo všeobecnom zmysle Božská Prozreteľnosť Pána Ježiša Krista všetko vie a všetko predvída bez času a miesta.“

„V špecifickom zmysle Božská Prozreteľnosť Pána Ježiša Krista necháva sentientné entity meniť ich voľby a životné osudy v súlade s ich slobodnou vôľou zmeniť počiatočnú voľbu a jej výsledky.“

„Činnosť Božskej Prozreteľnosti sa v tomto špecifickom zmysle obmedzuje na poskytovanie vhodných príležitostí na uskutočňovanie takých zmien. Neustále sú poskytované všetky príležitosti pre všetky voľby, s náležite definovanými dôsledkami každej voľby. Súčasne, každý akt voľby v sebe neodmysliteľne obsahuje schopnosť zmeniť, upraviť, odmietnuť alebo nahradiť tú voľbu. Božská Prozreteľnosť predvída taký akt a poskytuje priaznivé podmienky pre jeho uskutočnenie sa.“

„V negatívnom stave a na planéte Nula je však dovolené, aby sa určité udalosti udiali bez akejkoľvek ich počiatočnej voľby. Voľba byť v negatívnom stave určuje uskutočniteľnosť takého dovolenia. Ako viete, prirodzenosť negatívneho stavu nedovoľuje jedincovi slobodu voľby. Voľbou je byť negatívny/negatívna, teda byť neslobodný/neslobodná. V dôsledku tejto situácie sa tam dejú mnohé veci, ktoré by za akýchkoľvek iných podmienok neboli nikdy zvolené.“

„Ešte raz, toto je dovolené, nie preto, že si to Pán Ježiš Kristus želá, ale kvôli dôležitému duchovnému poučeniu, ktoré bude napokon viesť k zrušeniu zvolenia si negatívneho stavu. Zrušiť zvolenie si negatívny stav je správna voľba. Kvôli tejto správnej voľbe je dovolené, aby sa v negatívnom stave diali mnohé veci, ktoré nemajú žiadny zmysel ani význam.“

„Ale, koniec koncov, negatívny stav nemá žiadny zmysel ani význam. Jeho bytie a existencia sú, okrem iného, dovolené len za účelom ilustrovať a demonštrovať, že nemá žiadny zmysel ani význam.“

„Božská Prozreteľnosť neriadi, neudržuje a neusmerňuje nič ani nikoho nútením, násilím, nátlakom alebo nariaďovaním, ale len slobodnou voľbou. V Absolútnom Stave Pána Ježiša Krista je jasne prítomný a viditeľný vo svojom absolútnom zmysle celý nekonečný počet súcich a existujúcich volieb, s ich absolútnymi dôsledkami. Z tej pozície Pán Ježiš Kristus riadi, usmerňuje a udržuje celý multivesmír a Zónu Vymiestnenia.“

„Do novej konotácie tohto zákona je zahrnutá Zóna Vymiestnenia, ktorá bývala z dovolenia Najvyššieho pod vládou pseudo-tvorcov. Tú vládu im odobral Ježiš Kristus počas Jeho/Jej návštevy vo všetkých Peklách po Jeho/Jej ukrižovaní.“

„Úplná kontrola nad osudmi všetkých v negatívnom stave bola získaná po úplnom dokončení procesu zlučovania a kríženia fyzického tela-mäsa s Najvyšším.“

„Nová Prirodzenosť Pána Ježiša Krista môže prostredníctvom prvkov toho tela preniknúť všetkými aspektmi celej Zóny Vymiestnenia, všetkých Pekiel a vašej planéty a usmerňovať, ovplyvňovať a modifikovať akúkoľvek situáciu a stav, ktoré tam existujú. To Mu/Jej dáva príležitosť pripraviť každého v negatívnom stave na jeho/jej konečné spasenie a oslobodenie z negatívneho stavu a na úplné odstránenie negatívneho stavu. Božská Prozreteľnosť Pána Ježiša Krista teda teraz plne riadi negatívny stav, s vyššie uvedeným cieľom na mysli — s cieľom spásy a vyslobodenia.“

„V novom aspekte tohto zákona je budúci osud každého určený jeho/jej vzťahom k Novej Prirodzenosti Pána Ježiša Krista. Čím viac niekto prijíma túto Prirodzenosť, tým viac je vedený Božskou Prozreteľnosťou Pána Ježiša Krista — podľa slobodnej voľby. Čím menej prijíma túto Prirodzenosť, tým je viac nevyhnutnosti, menej slobody voľby a tým väčšia je prítomnosť negatívneho stavu.“

„Nevyhnutnosť je však nevyhnutná len vďaka počiatočnej slobodnej voľbe dotyčného dostať sa do stavu alebo položenia, alebo života nevyhnutnosti. Vlastne, jedinou existujúcou nevyhnutnosťou je nevyhnutnosť môcť si slobodne zvoliť čokoľvek a znášať plné dôsledky každej voľby. V tomto nepopierateľnom fakte tkvie význam Zákona Božskej Prozreteľnosti Pána Ježiša Krista.“

„Jednou z najdôležitejších funkcií tohto zákona je neustále zabezpečovanie, aby boli stále dostupné všetky voľby a aby boli poskytované príležitosti pre znášanie alebo manifestovanie úplných následkov, výsledkov a dôsledkov takých volieb. To platí tak pre pozitívny, ako aj pre negatívny stav.“

„V negatívnom stave sa voľba nevyhnutnosti a dôsledky takej voľby plne manifestujú, demonštrujú a realizujú na konkrétnych príkladoch životov ľudí, ktorí vykonali takú bláznivú voľbu.“

„Ďalším dôležitým aspektom tohto zákona je neustále zabezpečovanie, aby každému, kto sa rozhodne po ponaučení sa z následkov predošlej voľby zmeniť svoju počiatočnú voľbu, bola vždy k dispozícii zmena volieb. Neoddeliteľnou súčasťou tohto zákona je princíp Milosrdenstva a Odpustenia. Tento princíp umožňuje zmenšiť dôsledky jedincových bláznivých volieb a urýchliť proces poučenia sa z nich.“

„Len čo si jedinec uvedomí, že tá voľba bola bláznivá a nevhodná, a len čo je jasne vidieť všetky dôsledky takej voľby a prebieha proces ich zažívania, môže sa odvolať na princíp milosrdenstva a odpustenia a zastaviť ten proces.“

„Tento princíp hrá v neprospech nutnosti zažívať dôsledky akejkoľvek voľby, poskytujúc novú príležitosť pre učinenie inej voľby. Zákon Božskej Prozreteľnosti zabezpečuje, že každému, kto sa na tento princíp odvolá, je poskytnutá úľava.“

„Odvolanie sa na tento princíp sa uskutočňuje plným uvedomením si tohto faktu, uznaním, že došlo k ponaučeniu, obrátením sa na Pána Ježiša Krista v Jeho/Jej Novej Prirodzenosti, vyznaním svojho bláznovstva v tejto veci a prejavením ľútosti a ochoty zmeniť sa.“

„Len čo sa táto úpenlivá prosba predloží Pánovi Ježišovi Kristovi, On/Ona z pozície Svojej Božskej Prozreteľnosti dôkladne zváži všetky aspekty života toho jedinca, z hľadiska Absolútneho poznania, čo je pre toho jedinca z pohľadu jeho/jej večného aj prechodného života najlepšie, a urobí sa v tejto veci konečné rozhodnutie. Dôsledky sú potom buď úplne odvrátené, alebo upravené, alebo zmenené, alebo učinené znesiteľnejšími.“

„Ohľadne tohto zákona si musíte veľmi jasne uvedomiť, že Božská Prozreteľnosť Pána Ježiša Krista vždy berie do úvahy to, čo je pre každého jedinca najlepšie z hľadiska večného života toho jedinca, a nie z hľadiska dočasného stavu, v akom sa každý jedinec nachádza v každom danom čase.“

„Toto je veľmi dôležitý aspekt Zákona Božskej Prozreteľnosti. Ak o niečo prosíte a to niečo vám z pohľadu momentálnej dočasnej pozície pripadá skutočne ako veľmi dobrá myšlienka, ale ak v konečnom zmysle môže splnenie vašej požiadavky ublížiť vášmu budúcemu vývoju a kvalite vášho večného života, vaša žiadosť bude vo váš vlastný prospech zamietnutá.“

„Je veľmi dôležité uvedomiť si, že ľudia tento faktor pri svojom postoji neberú do úvahy. V dôsledku toho na Boha veľmi zatrpknú, ak ich prosbe nevyhovie. Princíp je tu nežiadať o nič iné, než aby sa vo vašom živote v každom danom čase alebo na trvalej báze konala vôľa Pána Ježiša Krista.“

„Taká prosba dovoľuje Božskej Prozreteľnosti Pána Ježiša Krista usmerňovať váš život takým spôsobom, aby bol naveky zaistený váš nesmrteľný život v pozitívnom stave. Preto zveriť sa do rúk tejto Božskej Prozreteľnosti je múdre rozhodnutie, aby ste boli vedení Pánom Ježišom Kristom, a nie vašimi túžbami, želaniami a požiadavkami, ktoré môžu, ale aj nemusia byť (zvyčajne nie sú) v súlade s tým, čo je pre vás najlepšie v konečnom zmysle. Pamätajte si, že sa nepoznáte v absolútnom zmysle. Vaše poznanie seba ako aj všetkého ostatného je obmedzené vaším relatívnym stavom. Len Pán Ježiš Kristus vás pozná v absolútnom zmysle. Preto len On/Ona v Jeho/Jej Božskej Prozreteľnosti absolútne vie, čo je pre vás naveky najlepšie.“

„Pokiaľ ide o negatívny stav a všetkých jeho nasledovníkov, všetky snahy a vláda Božskej Prozreteľnosti Pána Ježiša Krista sú zamerané na konečnú spásu každého z negatívneho stavu a na konečnú deaktiváciu a odstránenie negatívneho stavu.“

„Toto je Zákon Božskej Prozreteľnosti Pána Ježiša Krista.“

7. ZÁKON TVORIVOSTI, DUCHOVNÉHO ÚŽITKU A ÚČELU

„Tento zákon čerpá z prirodzenosti Stvoriteľa:“

„S touto prirodzenosťou je neoddeliteľne spojená a jej stavu je vlastná
Absolútna potreba stále tvoriť niečo nové a iné. S touto potrebou je ale
aj neoddeliteľne spojený a jej stavu je vlastný fakt, že čokoľvek, čo je
stvorené, je stvorené s nejakým dôležitým zámerom na mysli, kvôli
nejakému dôležitému využitiu.“

„Toto je zákon opodstatnenia:“

„Všetko, čo je a existuje, či už priamym stvorením Stvoriteľa, alebo z
dovolenia Stvoriteľa (negatívny stav), je a existuje pre nejaké dôležité
využitie a na nejaký dôležitý účel. Opodstatnením bytia a existencie
toho je využitie a účel toho. Keby to nemohlo slúžiť nejakému využitiu a
účelu, buď by to nebolo stvorené, alebo by nebolo dovolené, aby sa to
uskutočnilo.“

„Keď už niečo vyčerpá svoju užitočnosť a plne poslúži svojmu účelu, dospieva to do svojho konca a je to nahradené niečím úplne novým, s iným využitím a iným účelom.“

„Nikdy nemôžu jestvovať alebo byť stvorené, alebo mať dovolené byť a existovať dve presne tie isté veci, pretože by zopakovali ten istý úžitok a účel. To by bolo porušením tu formulovaného zákona. Tvorivý čin Stvoriteľa nie je nikdy márnotratný. Na druhej strane, keď už niečo vyčerpá svoju užitočnosť a doslúži svojmu účelu, nemôže to byť nahradené tým istým, pretože to už manifestovalo kvalitu svojho vlastného využitia a účelu. Bolo by to opakovaním toho istého stavu alebo situácie, ktoré už boli plne zažité predtým. Ešte raz, bolo by to plytvaním tvorivého úsilia. Musí to byť teda nahradené niečím úplne novým, dovtedy neexistujúcim, s novým účelom a využitím.“

„Tento fakt je nutnou podmienkou života celého Stvorenia, aby sa vyhlo stagnácii. Stagnácia je smrteľný nepriateľ tvorivého procesu. Pre celé Stvorenie je teda zaistené, aby bolo stále k dispozícii niečo nové, niečo iné, s novým a iným účelom a využitím.“

„Tento zákon platí tak pre Stvoriteľa, ako aj pre všetky sentientné entity, stvorené za určitým účelom a využitím. Tento zákon znamená, že sentientné entity boli stvorené na podobu a obraz svojho Stvoriteľa. Preto sú nositeľmi Jeho/Jej Prirodzenosti v relatívnom stave. Touto prirodzenosťou je byť tvorivý za účelom a pre úžitok všetkých.“

„Hlavným účelom stvorenia sentientných entít bolo teda, aby boli tvorivé a podelili sa o svoje tvorivé snahy so všetkými. V tom je ich využitie pre Stvoriteľa. Stvoriteľ, súc Absolútny a Absolútne Tvorivý, Sa môže prejaviť v nekonečnej rozmanitosti a spôsoboch tvorivých snáh všetkých sentientných entít. Keďže tvorivé úsilie v každom pochádza z Absolútneho Tvorivého Úsilia Stvoriteľa, ktorý absolútne vždy je, užitočnosť sentientných entít samých osebe sa nikdy nemôže vyčerpať a účel úplne naplniť. Keď sú teda sentientné entity už raz stvorené, budú navždy užitočné a účelné.“

„Avšak, plody ich tvorby alebo čokoľvek, čo bolo stvorené za ich účelom, v mnohých prípadoch, keď už splní svoj účel a vyčerpá svoju užitočnosť, skončí. Tieto plody samé osebe nemajú absolútnu hodnotu, pretože vychádzajú z relatívnych potrieb. Rozdielne situácie, stavy a podmienky, v ktorých sa sentientné entity nachádzajú v každom jednotlivom kroku a raste ich tvorivého úsilia, si vyžadujú rozličné plody prospešné povahe každého kroku. Len čo je ten krok dokončený, plody alebo nástroje, ktoré napomáhali uskutočneniu sa toho kroku, nie sú už viac užitočné a neslúžia žiadnemu účelu. Sú nahradené niečím novým, čo bude lepšie slúžiť rastu a nastoleniu ďalšieho kroku tvorivého úsilia všetkých sentientných entít.“

„Ako viete, jedným takým plodom činnosti niektorých sentientných entít bol negatívny stav. Aktivovali negatívny stav s určitým cieľom a presne definovaným využitím.“

„Pri predošlej konceptualizácii tohto zákona sa nesprávne predpokladalo, že negatívny stav môže mať večný účel a využitie. Tak by to mohlo byť, len keby bol začatý v Absolútnom Stave Stvoriteľa. On ale nebol. Absolútny Stav je Absolútne Pozitívna Prirodzenosť (Zákon Duchovnej Jednostrannosti). Preto nemôže nikdy začať nič negatívneho charakteru. Bolo by to v rozpore so samotnou Jeho/Jej Prirodzenosťou.“

„Sentientné entity, ktoré aktivovali negatívny stav, ale môžu a dokážu začať niečo, čo nie je priamo zo Stvoriteľa. Vychádza to z ich potreby dostať odpoveď na duchovnú otázku, aký by bol život, keby nemal pôvod v Absolútne Pozitívnom Stave Stvoriteľa a v Jeho/Jej duchovných princípoch, ale v nejakom inom stave a položení.“

„Negatívny stav je odpoveďou na tú otázku. Kvôli zopakovaniu, účelom negatívneho stavu je zodpovedanie tej otázky. Jeho duchovný úžitok spočíva v zodpovedaní tej otázky pomocou živých a konkrétnych príkladov životných štýlov ľudí a ďalších tvorov, ktorí sa dobrovoľne rozhodli byť v negatívnom stave presne za týmto účelom. Je teda zrejmé, že podľa podmienky tohto zákona negatívny stav nemôže trvať naveky, ale len kým plne nezodpovie túto otázku pre poučenie všetkých.“

„Samotný proces učenia sa je večný proces. Učebný predmet je však dočasný proces, kým nie je plne zvládnutý. Len čo je niečo úplne naučené, učebný predmet už nie je viac potrebný, pretože už poslúžil tomu účelu. Nič viac sa už z neho nedá naučiť. Následne je z učebného plánu vyradený. Namiesto toho vznikne a uzrie svetlo sveta nový predmet, ktorý vám poskytne príležitosť naučiť sa niečo úplne nové.“

„Nesprávny dojem mnohých ľudí, týkajúci sa večného trvania negatívneho stavu, vychádza z popletenia si procesu učenia sa (ktorý nikdy nekončí) s učebným predmetom (ktorý zostáva dovtedy, kým nie je plne zvládnutý).“

„Večné trvanie negatívneho stavu by bolo porušením tohto zákona, pretože nega- tívny stav je predmetom a cieľom učenia sa, ale nie samotným procesom učenia sa.“

„Okrem Absolútneho Stavu a sentientných entít, ktoré pochádzajú z tohto Absolútneho Stavu, všetky predmety a ciele učenia sa sú limitované svojím obsahom. Ak by to nebolo tak, nikto by sa nemohol nič naučiť úplne. To by bola pre Stvorenie zúfalá situácia, lebo by bolo naveky neschopné naučiť sa niečo. Učilo by sa stále to isté bez akejkoľvek nádeje zvládnuť predmety a ciele svojho učenia sa.“

„V tom prípade by sa nikdy nezistila odpoveď na vyššie uvedenú otázku a všetci ľudia by boli odsúdení naveky zostať alebo byť uväznení v jednom stave a položení. Taký údel by viedol k existenciálnej samovražde celého Stvorenia. A toto by bol koniec všetkých tvorivých snáh. Takáto situácia by nemohla slúžiť žiadnemu účelu ani úžitku. Podľa tohto zákona je to vyslovene nemožné.“

„Novými aspektmi a aktualizáciou tohto zákona je to, že jediným súcim a existujúcim Absolútnym Stvoriteľom je Pán Ježiš Kristus v Jeho/Jej Novej Prirodzenosti. Absolútna Zmena v Jeho/Jej Prirodzenosti dokazuje fakt, že Absolútnym východiskovým bodom všetkých pozitívnych zmien je zmena v samotnej prirodzenosti Stvoriteľa.“

„Tento fakt nebol známy, kým nebol dokončený proces zmeny v Najvyššom, ktorý sa stal Pánom Ježišom Kristom. Keďže táto zmena je Absolútnych Rozmerov, štúdium aspektov tejto zmeny bude mať nekonečné možnosti.“

„Táto zmena zahájila úplne novú éru tvorivého poznávania, ktorá bude udávať smer všetkým tvorivým snahám všetkých sentientných entít do samého konca tohto časového cyklu. V tomto fakte tkvie jeden z mnohých nekonečných účelov a duchovných úžitkov Novej Prirodzenosti Pána Ježiša Krista.“

„Akékoľvek úspešné tvorivé úsilie všetkých sentientných entít bude odteraz závisieť od ich schopnosti a ochoty prijať túto Novú Prirodzenosť a prispôsobiť svoju vlastnú prirodzenosť, čo sa týka jej štruktúry a dynamiky, Novej Prirodzenosti Pána Ježiša Krista. Čím viac ju prijmú, tým viac tvorivosti, duchovného úžitku a účelu bude obsahovať ich vlastné tvorivé snaženie a tým väčší skutočný význam a účel života vo všeobecnosti, a zvlášť svojho života, získajú.“

8. ZÁKON DUCHOVNÉHO POKROKU

„Tento zákon bol obšírne definovaný a prebraný v knihe Základy ľudskej duchovnosti. Tento zákon v podstate hovorí:“

„Každá sentientná entita vzniká a rodí sa v určitom bode Stvorenia, v
určitom stave, procese, položení alebo v určitom čase a priestore. V
tom okamihu začína svoj život od najnižšieho bodu duchovného
uvedomenia a od toho okamihu postupuje vpred a ďalej, nikdy viac sa
už nevrátiac, fyzicky ani duchovne, presne na to isté miesto, do toho
istého času, položenia, stavu alebo procesu. Nikdy nemožno nijakým
spôsobom, cestou či formou za žiadnu cenu zopakovať či zažiť žiadne
dva rovnaké alebo podobné stavy.“

„Realizácia tohto zákona má mnohé formy. Hlavným aspektom tohto zákona je jeho diskrétny a kontinuálny modus. Existuje diskrétny pokrok a kontinuálny pokrok. Pokrok od jedného kroku k druhému, od jedného stupňa k druhému, od jednej úrovne k druhej, od jednej dimenzie k druhej, od jedného stavu k druhému, alebo od jedného miesta k druhému je vždy diskrétny. Neexistuje medzi nimi žiadna priama spojitosť, len tá, že jeden predchádza druhý a ten druhý nasleduje po tom predošlom. Súvzťažia len v tom zmysle.“

„Dobrým príkladom diskrétnej modality je vaša inkarnácia na planétu Nula. Neexistuje žiadna spojitosť, dokonca ani vedomá spomienka na žiaden váš zážitok spred príchodu na túto planétu. A nielen to, vaša planéta nemá priame spojene so žiadnym iným miestom. Vo vašej slnečnej sústave existuje niekoľko planét. Všetky sú závislé od vzájomnej gravitácie, ale neexistuje medzi nimi žiadne fyzické spojenie. Sú uzavreté vo svojej vlastnej sfére a prostredí, ktoré nie je prenosné na žiadnu inú planétu.“

„Keď už raz opustíte svoju planétu a svoje telo, nemôžete preniesť svoju planétu a svoje telo do vášho ďalšieho kroku alebo úrovne, alebo dimenzie. Môžete po opustení vašej planéty a tela vstúpiť do nejakého nového stavu, tela, miesta alebo podmienok, no nedokážete si vziať nič konkrétne z predchádzajúceho kroku okrem vašich spomienok a sympatií, za účelom budovania na základe porovnania.“

„Toto je diskrétna modalita duchovného pokroku. Znamená, že sa nikdy nemôžete vrátiť späť do tej istej situácie vďaka tomu istému spôsobu zážitku, ako by vás chceli presvedčiť mnohí stúpenci bláznivej koncepcie reinkarnácie. Podľa fyzickej koncepcie reinkarnácie sa vraciate na tú istú planétu, a vo vašom prípade do toho istého procesu fyzického narodenia sa v materinskom lone, a ešte k tomu do toho istého prírodného stupňa negatívneho stavu. Máte tu teda najmenej trojaké opakovanie tej istej situácie. Taká možnosť by bola úplným porušením tohto zákona.“

„Toto vyhlásenie je platné pre každú situáciu v Stvorení či pre každú jeho dimenziu, nielen pre vašu planétu alebo Zónu Vymiestnenia. Diskrétna modalita duchovného pokroku vylučuje akúkoľvek možnosť fyzickej, doslovnej reinkarnácie na akomkoľvek mieste alebo stave.“

„Na druhej strane, kontinuálna/spojitá modalita duchovného pokroku je platná len v rámci každého kroku, stupňa, úrovne, dimenzie, stavu alebo procesu.“

„Keď už raz zaujmete miesto v určitom kroku, zostávate tam len dovtedy, kým vám ten krok má čo ponúknuť vo veci vášho duchovného pokroku. Začínate od najmenšieho stupňa poznania ohľadne obsahu toho kroku a končíte s najväčším možným poznaním jeho obsahu v súvislosti s vašimi potrebami. Od najmenšieho k najväčšiemu je kontinuálny spôsob duchovného pokroku. Od najnižšieho k najvyššiemu je jeho diskrétny spôsob. Súvťažné faktory významu slov ,najnižší‘ a ,najvyšší‘ sú v skutočnosti — od najexternejšej pozície k najhlbšiemu vnútornému stavu.“

„V negatívnom stave má tento proces, samozrejme, spätný charakter, ale rovnaký základný smer.“

„Celý proces duchovného pokroku, respektíve úpadku (v negatívnom stave) je vždy určený postojom každého k Absolútnemu Stavu, čiže k Pánovi Ježišovi Kristovi. Toto je jeden z najvýznamnejších aspektov tohto zákona.“

„V novej konotácii tohto zákona je odteraz rozsah, miera a kvalita akéhokoľvek duchovného pokroku, respektíve úpadku určená postojom každého k Novej Prirodzenosti Pána Ježiša Krista.“

„Keďže toto je úplne nový stav, ktorý úplne nahrádza predošlý, žiadny skutočný duchovný pokrok nie je viac možný bez prvotného uznania a prijatia Novej Prirodzenosti Pána Ježiša Krista. Ako môžete nadviazať vzťah s niečím alebo niekým, čo už viac neexistuje? Toto je nový Zákon Duchovného Pokroku.“

9. ZÁKON VEČNÉHO TRVANIA/POKRAČOVANIA

„Každá sentientná entita, ktorá je nositeľkou akéhokoľvek prvku alebo
črty života, vyžarujúcich z Absolútneho Zdroja Života — Pána Ježiša
Krista (predtým Najvyššieho) — musí naveky zotrvať/pokračovať vo
svojom jedinečnom, individuálnom a individualizovanom živote ako
sebastotožnená osobnosť, zreteľne iná, než je ktokoľvek druhý, ako
svoje vlastné ,ja som‘, v režime večného sebauvedomenia.“

„Dôležitý je tu dôraz na slová ,jedinečná‘, ,sebastotožnená‘, ,zreteľne iná osobnosť‘, ,vlastné ja som‘ a ,večné sebauvedomenie‘. Dôvodom tohto zdôraznenia je vyhnutie sa falošnému dojmu, ktorý vyjadrujú mnohé takzvané duchovné učenia na vašej planéte a v celej Zóne Vymiestnenia tvrdiace, že jedinec postupne akosi stratí svoju vlastnú identitu ako sebauvedomelá jedinečná bytosť a splynie s Bohom, stanúc sa akýmsi bohom alebo jedným s Bohom. Čo z takého márneho splynutia, ak nebude existovať žiadne vedomie toho, že jedinec je tým, čím je, a že je súčasťou toho imaginárneho Boha? Toto sa rovná večnej smrti.“

„Ako môže jedinec v súlade so Zákonom Potvrdenia potvrdiť fakt svojho splynutia, ak nebude mať žiadne osobné, súkromné, intímne, jedinečné a plne vedomé uvedomenie si skúsenosti, že sa taký akt odohral? Ak neexistuje žiadne vedomé uvedomenie si tohto faktu, ten akt nemôže byť potvrdený. Preto sa prakticky nikdy nestal.“

„Zmysel akéhokoľvek bytia a existencie vychádza z uvedomovania si toho bytia a existencie. Ako si pamätáte, život multivesmíru závisí výlučne od duševnej činnosti sentientnej mysle. Život akéhokoľvek špecifického aspektu bytia a existencie toho multivesmíru závisí od špecifickej, jedinečnej a nenapodobiteľnej duševnej činnosti rôznych sentientných myslí. Ako celok tvoria jednu sentientnú myseľ. Tento akt je však riadený vyššie definovaným Zákonom Rôznorodej Jedinosti a Rovnocennosti. Čím väčší stupeň rôznorodosti jedinečných sentientných myslí, tým väčšia prítomnosť Pána Ježiša Krista.“

„Keďže Absolútna Prirodzenosť Pána Ježiša Krista je naveky nevyčerpateľná, kvôli zažitiu väčšieho a väčšieho stupňa Jeho/Jej prítomnosti je nutné neustále tvoriť jedinečných, neopakovateľných a sebauvedomelých jedincov, ktorých bytie a existencia by umožňovali taký životne dôležitý zážitok.“

„Zmiznutie týchto jedincov v Absolútnom Stave Pána Ježiša Krista by tento zážitok umožňovalo menej a menej, kým by celý multivesmír neprestal existovať. Taký akt by nemal žiadny účel ani osoh. Toto by porušilo aj vyššie formulovaný siedmy zákon. Je však aj iný aspekt tohto zákona, ktorý treba formulovať.“

„Podľa tohto zákona jedinečný večný život každej sentientnej entity nezávisí od vonkajšej alebo fyzickej formy jej manifestácie. Kým jedinečný duch a duša sú nositeľmi života, fyzické telo nie je. Žije len vďaka prítomnosti toho ducha a duše v tej konkrétnej forme. Preto je táto forma modifikovateľná, meniteľná, nahraditeľná a dočasná.“

„Posudzovať pomery jedincovho ducha a duše podľa stavu jeho/jej tela alebo vonkajšej formy je hrubá chyba. Mnohí blázniví ľudia na vašej planéte sa domnievajú, že koniec života v ich tele znamená koniec ich života a že oni sami prestanú byť a existovať.“

„Vonkajšiu formu alebo fyzické telo si duch a duša každého jedinečného jedinca vyberá podľa svojich duchovných potrieb, ktoré má v súvislosti so svojím duchovným pokrokom. Ako si pamätáte z predtým formulovaného zákona (č. 8), vonkajšie formy jedincovej manifestácie nie sú prenosné do žiadneho iného stavu, miesta a položenia, ale len v rámci každého miesta či stavu.“

„Len čo dôjde k potrebe presiahnuť ten krok, stav, položenie, miesto alebo čokoľvek, čo kto má, dotyčný akýmkoľvek spôsobom odloží vonkajšiu formu svojej manifestácie a vezme na seba nejakú inú formu. V tom momente nezostane v tej forme žiadny život a ona sa navráti do elementárneho stavu svojho prostredia, z ktorého bola vytvorená a oživená sentientnou mysľou (duchom a dušou).“

„Nový aspekt tohto zákona sa týka kvality večného trvania/pokračovania každého. Táto kvalita bude odteraz určená postojom a názorom každého na Novú Prirodzenosť Pána Ježiša Krista. Úplné stotožnenie sa s touto prirodzenosťou dodá každému najväčší možný zmysel, potešenie, uspokojenie a motiváciu k tomuto večnému pokračovaniu a väčší stupeň jedinečnosti, individuality, sebauvedomenia, nezávislosti a pocitu neopakovateľnosti svojho ,ja som‘.“

„Toto je najžiaducejší výsledok takého stotožnenia sa, pretože zaisťuje väčšiu a väčšiu mieru prítomnosti Pána Ježiša Krista. Niet väčšieho potešenia, radosti a povznesenia v Stvorení, než zažívať takú väčšiu a väčšiu prítomnosť Pána Ježiša Krista najosobnejším, najsúkromnejším a najintímnejším spôsobom. To inšpiruje natrvalo a nevyčerpateľne každú súcu a existujúcu sentientnú entitu.“

10. ZÁKON DUCHOVNEJ MORÁLKY A SKÚSENOSTI

„Tento zákon definuje to, čo je vhodné, správne a morálne z hľadiska duchovných princípov. Určuje žiaduci a prijateľný spôsob zažívania a správania. Hovorí:“

„Všetky zážitky, správanie, činy, myšlienky, pocity, túžby, želania,
chcenia, úmysly a sklony sú duchovne vhodné, správne a morálne, ak
vychádzajú zo sklonu k presadzovaniu spoločného dobra, vzájomného
prospechu a úžitku pre všetkých, a ak sú vykonávané, vyjadrované
alebo vnímané v záujme Pána Ježiša Krista, druhých a seba.“

„Môžete zažiť všetko, čo je len možné, ak to robíte s týmto zámerom na pamäti. Nič nie je zakázané a na nič sa nekladú žiadne obmedzenia, ak sú úmysel a motivácia správne a ak sa to robí za účelom zlepšenia a obohatenia svojho života, aby sa človek stal lepším jedincom, duchovnejším jedincom, milujúcejším a múdrejším jedincom, jedincom znalejším, jedincom úplne nesebeckým (v zmysle ego stavov), jedincom skromnejším, pokornejším a nevinnejším, jedincom užitočnejším, prospešnejším a nápomocnejším, a viac a viac takým, aký je Pán Ježiš Kristus, podobným Pánovi Ježišovi Kristovi.“

„Neexistuje žiadna iná definícia duchovnej morálky a skúsenosti. Popieranie tohto faktu je duchovne nemorálne. Je duchovne nemorálne popierať bytie a existenciu duchovných princípov. Je duchovne nemorálne popierať existenciu Stvoriteľa.“

„V novej konotácii tohto zákona je duchovne nemorálne popierať a odmietať fakt, že Najvyšší učinil Svoje Božské Ľudským a Svoje Ľudské Božským. Najväčšou duchovnou nemorálnosťou zo všetkého je popierať a odmietať Novú Prirodzenosť Pána Ježiša Krista. Kto toto robí, pácha duchovné cudzoložstvo.“

„Je duchovne nemorálne popierať Nové Zjavenie Pána Ježiša Krista a tu sformulované duchovné zákony.“

„Sexuálna morálka nie je výnimkou z tohto zákona. Akákoľvek sexuálna úchylka a zvrhlosť normálneho sexuálneho aktu je duchovne nemravná, pretože porušuje základné princípy jednoty maskulinity a feminity.“

„Sexuálna úchylka a zvrátenosť nie je určovaná podľa pohlavného aktu medzi súhlasiacimi dospelými mužmi a ženami (nech sa pohlavný styk odohrá v akejkoľvek pozícii a akýmkoľvek spôsobom), ale na základe odmietania mať pohlavný styk s opačným pohlavím, alebo na základe jeho vykonávania spôsobom, ubližujúcim a škodiacim svojmu sexuálnemu partnerovi alebo sebe.“

„Je duchovne nemorálne mať s kýmkoľvek sexuálny pomer z akýchkoľvek sebeckých, postranných alebo bezohľadných dôvodov. Toto sa týka aj vlastného partnera.“

dospelou osobou opačného pohlavia, ak sa to robí kvôli zdieľaniu, vzájomnému prospechu a vzájomnému pozdvihnutiu a obohateniu oboch životov a pre číre potešenie, rozkoš a uvoľnenie. To zahŕňa tak takzvaných slobodných, ako aj takzvaných ženatých/vydatých jedincov.“

„Čokoľvek, čo napomáha duchovnému pokroku a prispieva k nekonečnej rozmanitosti skúseností ohľadne duchovnej reality Stvorenia, jedinečne zobrazenej v každom jedincovi, je duchovne veľmi morálne a správne. Čokoľvek, čo prispieva k väčšiemu poznaniu a chápaniu Novej Prirodzenosti Pána Ježiša Krista, iných a seba, je duchovne morálne a vhodné. Čokoľvek, čo prekáža takému zažívaniu, je veľmi nemorálne a nebezpečné.“

„V tomto ohľade je celá prirodzenosť negatívneho stavu úplne nemorálna, pretože popiera platnosť tohto zákona. Na druhej strane, negatívny stav uvaľuje na ľudský život reštrikcie, obmedzenia a tabu, potláčajúc zážitky potrebné pre jeho správny duchovný rast a vývoj. Uvaľovať na kohokoľvek také reštrikcie, obmedzenia a tabu je duchovne veľmi nemorálne. Je to porušením zákona slobody voľby kvôli princípom (č. 1) a potreby mať neobmedzené skúsenosti za tým účelom, ako to definuje tento zákon.“

„Zo žiadnej skúsenosti nemôže vzísť nič zhubné a škodlivé, ak sa to robí z pozície lásky a múdrosti a kvôli tomu, čo je načrtnuté v tomto zákone.“

„Duchovne je veľmi nemorálne a nebezpečné popierať fakt, že Nová Prirodzenosť Pána Ježiša Krista je aj Absolútne Maskulínna, aj Absolútne Feminínna.“

„Z toho vyplýva fakt, že je duchovne nemorálne a nebezpečné uprednostňovať alebo vyzdvihovať jeden princíp nad druhý, najmä pokiaľ ide o mužov a ženy, považujúc jeden za hodnotnejší a zbožnejší než druhý.“

„Je duchovne náležité, správne a morálne považovať mužov a ženy za rovnocenných a rovnoprávnych vo všetkých ohľadoch, bez akejkoľvek výnimky a vylúčenia niekoho.“

„Duchovne je veľmi nemorálne u kohokoľvek čokoľvek presadzovať, nanucovať a nahovárať mu/jej to a manipulovať, využívať, zneužívať, podvádzať, klamať alebo úmyselne a vedome zavádzať ľudí akýmkoľvek spôsobom a v akomkoľvek smere (vrátane sexuálnych záležitostí).“

„V novej konotácii tohto zákona je všetko, čo prispieva k nadviazaniu osobného, súkromného a intímneho vzťahu s Novou Prirodzenosťou Pána Ježiša Krista, najmorálnejšou a najžiaducejšou udalosťou. Takej osobe je všetko dovolené, lebo všetko bude robiť z Pána Ježiša Krista, podľa Pána Ježiša Krista, skrz Pána Ježiša Krista, s Pánom Ježišom Kristom a pre Pána Ježiša Krista v duchu bezpodmienečnej lásky a rozlišujúcej múdrosti pri rozoznávaní, čo je z vôle Pána Ježiša Krista, a čo z negatívneho stavu. Taká osoba nebude vôbec túžiť, želať si, nachádzať potešenie alebo podobne v konaní čohokoľvek, čo je z negatívneho stavu alebo čo je negatívnemu stavu príjemné.“

„Základným aspektom tohto zákona je, že podľa definície tohto zákona nemožno to, či sa niekto správal morálne alebo nemorálne, posúdiť podľa externých, vonkajších kritérií. Mnohí ľudia navonok spĺňajú požiadavky tohto zákona, ale vnútorne nie sú v súlade s princípmi tohto zákona.“

„Na druhej strane, mnohí ľudia podľa definície iných ľudí alebo podľa ľudských zákonov zdanlivo konajú nemorálne, ale ich vnútorný úmysel a motivácia sú v súlade s duchom tohto zákona.“

„Duchovne je preto veľmi nemorálne posudzovať kohokoľvek v akomkoľvek ohľade podľa vonkajších faktorov. A keďže vnútorné faktory akéhokoľvek správania a postoja sú známe len Pánovi Ježišovi Kristovi a najvnútornejšej Duchovnej Mysli danej osoby, duchovne je morálne prenechať celý súd Pánovi Ježišovi Kristovi. Je to medzi Ním/Ňou a každým jedincom.“

„V konečnom zmysle, v novej konotácii tohto zákona, je duchovná morálnosť a skúsenosť odteraz určená výlučne jedincovým vzťahom k Novej Prirodzenosti Pána Ježiša Krista.“

„Ten/tá, kto má uši, aby počul a načúval, nech počuje a načúva, čo Pán Ježiš Kristus zjavuje v tejto kapitole.“

Zdroj: NOVÉ ZJAVENIE PÁNA JEŽIŠA KRISTA

ÚVOD | DUCHOVNO | KONTAKTY | MAPOVANIE STRÁNKY | SPÄŤ