|
 Prečítať |
|
O detskosti a súvisiacich záležitostiach
29. júla 1995
Posledných niekoľko dní som mal obsiahly rozhovor s Pánom Ježišom Kristom a
so všetkými členmi svojej pravej duchovnej rodiny o pravom význame pojmov
„dojčenské obdobie“, „detstvo“, „dospievanie“ a „dospelosť“, Bolo mi povedané,
že ohľadom týchto pojmov existuje veľa nedorozumení — dokonca medzi
niektorými členmi spojenými s Novým Zjavením. A nielen to, ale niektorí z nich
idú tak ďaleko, že sa snažia napodobňovať Margaretin stav a správajú sa ako malé
deti — dokonca sa pokúšajú hovoriť detským hlasom. Toto je, samozrejme, úplne
smiešne.
V prípadoch takéhoto napodobňovania úspešne blokujú prístup k svojmu pravému
ja a k svojej pravej prirodzenosti a dokorán otvárajú dvere negatívnemu stavu, aby
kontaminoval ich život a ovplyvňoval ho vo všetkých jeho aspektoch. Deje sa tu to,
že takíto ľudia sa totálne odrezávajú od svojej pravej prirodzenosti a od svojej
schopnosti zistiť, kto skutočne sú, prečo sú tu a aká je ich úloha od Pána Ježiša
Krista na tejto planéte. Takýmto konaním slúžia veci negatívneho stavu, namiesto
Pánovi Ježišovi Kristovi.
V ľudskom živote, v jeho skreslenom a skresľujúcom stave, tieto pojmy znamenajú
niečo úplne iné než v pozitívnom stave Stvorenia Pána Ježiša Krista. V ľudskom
živote „dojčenské obdobie“ znamená úplnú nevedomosť, bezmocnosť a absolútnu
závislosť na opatrovateľovi z vonkajška. „Detstvo“ v ľudskom živote znamená
totálny egocentrizmus, obmedzenie sa na svoje vlastné ja a závislosť na
rodičovskom vedení a na získavaní akýchkoľvek vedomostí skresleným spôsobom
z vonka.
„Dospievanie“ v ľudskom živote znamená svoje zabývanie sa vo vonkajšku a
prispôsobenie sa vonkajším požiadavkám tlaku rovesníkov a rebéliu proti
„dospelým“ autoritám, a podobné paradoxy, ktoré dostávajú teenagerov do stavu
zmätku a neistoty ohľadom všetkého. Jediná istota, ktorú majú, je to, že nič nie je
isté alebo jasné a že jediný zmysel všetkého možno nájsť vo svojom lipnutí na tom,
čo diktujú skupiny ich rovesníkov.
„Dospelosť“ v ľudskom živote je definovaná biologickými, fyziologickými a
fyzickými znakmi a zavádzaním rôznych zvykov, návykov a tradícií, ktoré sa
stávajú vládnucou silou a spôsobom ich individuálneho života. V skutočnosti ľudia
nikdy nie sú schopní dosiahnuť stav zrelosti. Vo svojej podstate a obsahu sú veľmi
nezrelí a zmätení vo väčšine aspektov svojho života (11. a 12. Kapitola Nového
Zjavenia veľmi dobre opisuje, o čo všetko vlastne ide v ľudskom živote).
Naproti tomu, v pozitívnom stave pojem „dojčenské obdobie“ znamená čistotu
stavu a kondíciu úplného poznania, čo je správne a náležité, bez potreby rozmýšľať
o tom pomocou akéhokoľvek spôsobu funkcií mysle a bez potreby premýšľať, či to
je alebo nie je tak, a bez kladenia otázok, prečo je niečo také, aké je. Všetky
udalosti a všetky informácie sa jednoducho vnímajú pomocou čistoty svojho
intuitívneho rozlišovania, bez potreby špekulovať alebo mudrovať o čomkoľvek.
„Dojčenské obdobie“ je stavom všepoznania alebo všechápania podstaty a obsahu
všetkého, relatívnym k absolútnemu Všepoznaniu a Všechápaniu Pána Ježiša
Krista. Znamená tiež stav čistej nevinnosti, skromnosti, pokory a poníženosti a
bezpodmienečnej lásky, múdrosti, láskavosti, jemnosti, nežnosti, uznania,
vďačnosti, vďaky, milosrdenstva, odpustenia, súcitu a empatie. Znamená ale tiež
čistotu pozitívneho stavu, ktorá nemôže byť skorumpovaná, kontaminovaná a
znečistená ničím, čo prichádza z negatívneho stavu.
„Detstvo“ v pozitívnom stave znamená proces stavu „dojčenského veku“, ktorý
aplikuje čistotu svojho stavu na všetky mentálne procesy, za účelom zdieľania a
opätovania toho, čo má a čo je vo svojom čistom stave, ako bolo načrtnuté vyššie.
„Dospievanie“ vo svojej pozitívnej konotácii znamená čistotu procesov uvažovania
a logiky za účelom premietnutia čistoty stavu dojčenského veku a detstva zvnútra
von a jeho ukotvenia v tom vonku so spätnou väzbou k detstvu a k dojčenskému
veku. Znamená tiež presadzovanie sa jedného jedinečného ja alebo „ja som“ za
účelom ustanovenia priaznivého stavu a základu, na ktorom môže byť založený
zmysluplný, napĺňajúci, milujúci, múdry a produktívny vzťah.
„Dospelosť“ v pozitívnom stave znamená úplnú integráciu všetkého
reprezentovaného dojčenským vekom, detstvom a dospievaním, za účelom
aktualizácie, realizácie a manifestácie všetkého, čo je obsiahnuté v čistote stavu
dojčenského veku, v procese detstva a v „ja som“ dospievania. Je to stav konečnej
zrelosti. Takže, v tomto zmysle v pozitívnom stave neexistuje žiadna separácia
týchto stavov, procesov, rozpoložení a prejavov, ale dojčenské obdobie, detstvo,
dospievanie a dospelosť sa vyskytujú súčasne a súbežne vo všetkých svojich
aspektoch v tom istom jedincovi.
V určitom zmysle, vo svojej pozitívnej konotácii, ako je to v pozitívnom stave
Stvorenia Pána Ježiša Krista, môžete položiť znak rovnosti medzi dojčenský vek a
Duchovnú Myseľ; medzi detstvo a vnútornú myseľ; medzi dospievanie a vonkajšiu
myseľ; a medzi dospelosť a jednu pozitívnu sentientnú myseľ, ktorá je v úplnom
súlade s Absolútne Pozitívnou Absolútnou Sentientnou Mysľou Pána Ježiša Krista.
Samozrejme, negatívna konotácia týchto pojmov podobne súvzťaží s rôznymi
úrovňami pseudo-mysle a s ich totálne nevedomou, falošnou, skreslenou a
prevrátenou pozíciou.
Dôvodom, prečo sa v Novom Zjavení a jeho Doplnkoch hovorí, že sa potrebujeme
stať podobní malým deťom, je to, že sa potrebujeme vrátiť k svojej pravej
prirodzenosti. Aby sme to urobili, musíme prejsť procesom znovuzrodenia, čo si od
nás vyžaduje, aby sme zakúsili, čo znamená pravé detstvo vo svojej pozitívnej
súvzťažnosti, aby sme dosiahli zjednotený stav a proces zrelosti, ktorý je pravou
dospelosťou.
Ale byť ako malé deti tiež znamená mať úplnú bezpodmienečnú dôveru, istotu,
vieru a spoľahnutie sa na Božskú Prozreteľnosť Pána Ježiša Krista. Znamená to ale
tiež byť vedený Pánom Ježišom Kristom, a nie sebou samým, a konať všetko vo
svojom živote z Pána Ježiša Krista, podľa Pán Ježiša Krista, skrz Pána Ježiša Krista
a s Pánom Ježišom Kristom, pripisujúc všetku lásku, múdrosť, dobro, pravdu,
pozitívne skutky a vieru ich dokonalému zdroju — Pánovi Ježišovi Kristovi.
Znamená to tiež zahrnúť všetko, a nič nevynechať, do procesu sebaskúmania a
sebavnímania, aby sme prijali, kto sme, čo sme a prečo sme tu, prijmúc fakt, že
všetko v našom živote je na základe dohody s Pánom Ježišom Kristom, súc to, čo
sme, bez neovládateľnej túžby, chcenia a dychtenia po tom, aby sme boli ako
niekto iný, či bez túžby mať a vlastniť, čo majú a vlastnia iní ľudia, alebo bez
pokúšania sa napodobňovať ich stav a životný štýl alebo čokoľvek, čo zažívajú a
čím prechádzajú vo svojom vlastnom zosobnenom a individualizovanom živote.
Toto je v podstate stručný obsah rozhovoru, ktorý sme mali až do dnešného dňa.
Tento stručný obsah tejto konverzácie s vami zdieľam kvôli tomu, aby ste o ňom
popremýšľali.
Peter
Zdroj: KOROLÁRIÁ NOVÉHO ZJAVENIA PÁNA JEŽIŠA KRISTA
